Edward M. Bounds - Začni deň modlitbou

„Mal by som sa modliť pred tým ako kohokoľvek uvidím. Často keď dlho spím, alebo sa skôr stretnem s ostatnými ľuďmi, je už 11, alebo 12 hodín, keď začínam svoju osobnú modlitbu. Toto je hriešny/skazený systém. Je to nebiblické. Kristus vstával pred začiatkom dňa a šiel na osamelé miesto. Dávid hovorí: „Zrána Ťa budem hľadať“, „Ty budeš zrána počuť môj hlas“. Potom aj modlitba s rodinou stráca veľa zo svojej moci a krásy, a ja ani nedokážem pomôcť tým, ktorí ku mne prichádzajú. Svedomie sa cíti vinné, duša nenakŕmená, lampa nepripravená. Potom v osobnej modlitbe je duša často vyvedená z miery. Mám pocit, že je omnoho lepšie začať Bohom – hľadať najprv Jeho tvár, aby som svoju dušu dostal do Jeho blízkosti pred tým ako bude blízko ktokoľvek iný.“ – Robert Murray McCheyne

Tí ľudia, ktorí vykonali najviac pre Boha v tomto svete boli zavčasu na svojich kolenách. Ten, kto premárňuje skoré ráno, jeho príležitosť a čerstvosť, a venuje sa iným záujmom ako je hľadanie Boha, ten nebude úspešný v hľadaní Jeho ani po zvyšok dňa. Ak Boh nie je prvý v našich myšlienkach a snahe ráno, tak bude na poslednom mieste po zvyšok dňa.

Za týmto skorým vstávaním a skorým modlením je žeravá túžba, ktorá nás tlačí do hnania sa po Bohu. Ranný nezáujem je ukazovateľom srdca s nezáujmom. Srdce, ktoré zmeškáva hľadanie Boha ráno, stratilo svoje potešenie z Boha. Dávidovo srdce bolo horlivé po Bohu. On hladoval a žíznil po Bohu, a preto hľadal Boha zavčasu, pred brieždením. Posteľ a spánok nemohli spútať jeho dušu pred jeho horlivosťou po Bohu. Kristus túžil po spoločenstve s Bohom, a preto vstal oveľa skôr ako začal deň a šiel sa modliť von na vrch. Učeníci, keď sa postupne pozobúdzali, zahanbení svojou slabosťou vedeli, kde ho nájdu. Mohli by sme ísť cez celý zoznam ľudí, ktorí pre Boha mocným spôsobom zanechali stopu na tomto svete, a našli by sme ich zavčas ráno hľadať Boha.

Túžba po Bohu, ktorá nedokáže zlámať putá spánku je slabosťou a nevykoná mnoho dobrého pre Boha, ak pred ním kapituluje. Túžba po Bohu, ktorá „beží“ tak ďaleko za diablom a svetom už na začiatku dňa, nad nimi nikdy nezvíťazí.

Nie je to len samotné vstávanie, ktoré ľudí postaví do čela a urobí z nich najvyšších generálov v Božích vojskách, ale je to práve horlivá túžba, ktorá rozpáli a zlomí všetky reťaze seba – pohodlia. Ale toto vstávanie dáva vietor, vzrast a silu tejto túžbe. Ak by ostali ležať v posteli a vzdali sa, tá túžba by bola uhasená. Tá túžba ich vyburcovala k tomu, aby sa hnali za Bohom a toto konanie a to, že im na tomto volaní záležalo dalo ich srdciam krajšie a plnšie zjavenie Boha, a táto sila viery a plnosť zjavenia z nich učinila výnimočných svätcov a žiara ich svätosti k nám zostúpila a my sme mali účasť na radostiach/požehnaniach z ich vybojovaných trofejí. Ale my sa sami okrádame o tie radosti, ani ich netvoríme. My staviame ich pomníky a píšeme im epitafy, ale starostlivo nenasledujeme ich príklady.

Potrebujeme generáciu kazateľov, ktorí hľadajú Boha, a hľadajú Ho zavčasu, ktorí dávajú svoju čerstvosť a prvotné úsilie Bohu a získajú za odmenu čerstvosť a plnosť Jeho moci, aby On mohol byť pre nich ako rosa, plná radosti a sily, počas celého horúceho a náročného dňa. Naša lenivosť po Bohu je volajúci hriech. Deti tohto sveta sú omnoho múdrejší ako sme my. Ženú sa za vecami zavčasu ráno aj neskoro do noci. My nehľadáme Boha so zápalom a usilovne. Žiadny človek nedosiahne Boha, ak Ho nebude usilovne hľadať a žiadna duša ho usilovne nehľadá ak ho nehľadá zavčas ráno.