Biblické štúdium - Vychvátenie a 2. Príchod Pána Ježiša Krista

Druhý príchod Pána Ježiša Krista

(koncept)

Otázka druhého príchodu Pána Ježiša Krista fascinuje Kresťanov od počiatku Cirkvi. Niektorí očakávali, že sa to stane ešte za života veriacich v ranej Cirkvi. Dokonca sám Pán Ježiš Kristus hovorí:  Hľa, prídem ČOSKORO a moja odplata príde so mnou, aby som odplatil každému podľa jeho skutkov[1]. Keď Jeho príchod bol blízky pred takmer 20. storočiami, o čo skôr je to pravdou dnes, v 21. storočí? Na udalosti okolo druhého príchodu Pána Ježiša Krista existujú mnohé názory, ako napríklad, že Pán príde pred súžením, v strede súženia, na konci súženia, pred hnevom, po hneve a podobne, no vo všeobecnosti sa delia na dva základné tábory. Prvý tábor tvrdí, že Pán Ježiš sa vráti v moci a sláve po období Veľkého Súženia a po vláde antikrista, kedy si Svoju Cirkev vezme k Sebe. Druhý tábor tvrdí, že Cirkev zažije najprv neočakávané a tajné vychvátenie, po ktorom bude nasledovať sedem rokov súženia, vláda antikrista a prebudenie medzi Židmi a následne druhý príchod Krista číslo dva v moci a sláve. To, na čom sa tieto dva názorové tábory zhodnú je, že je kriticky dôležité byť pripravený na Jeho príchod. Osobne som presvedčený, že súčasťou pripravenosti je aj mať pravdivé biblické znalosti o tejto najväčšej udalosti ľudských dejín, spolu s ukrižovaním a vzkriesením Božieho Syna.

K napísaniu tohto vyučovania ma inšpiroval dnes tak rozšírený a podľa môjho pohľadu nesprávny výklad biblických textov o Druhom Príchode Krista a súčasne vášeň pre poznanie a šírenie Božej pravdy. Vyznávam, že ako človek sa môžem mýliť, a ak budem presvedčený na základe Božieho Slova o opaku, určite prehodnotím svoj postoj. V tomto článku sa chcem predovšetkým pozrieť na interpretáciu jednotlivých biblických textov v kontexte biblických pasáží, kníh, ako aj Písma ako celku. Venujem sa výlučne učeniu Novej Zmluvy, nakoľko verím, že vo svojom pohľade neprotirečí Starej Zmluve. Osobne som totiž presvedčený, že mnohé pasáže Písma používané na podporu teórie o tajnom vychvátení pred Veľkým Súžením sú vytrhnuté zo svojho kontextu a následkom toho sú nesprávne chápané. Niekedy je za zlým pochopením nesprávna exegéza textu a inokedy je vyslovene používaná eisegéza (včítavanie do textu) tam, kde by mala byť používaná exegéza (rozbor textu). Napríklad, dokonca aj niektorí zástancovia vychvátenia pred súžením uznávajú: „Neexistuje jediný verš v Písme, ktorý by výslovne hovoril o vychvátení pred súžením,“ a preto, aby bola podporená táto hypotéza, musia byť biblické verše vytrhávané z ich kontextu. Taktiež sa tu deje častá interpretačná chyba, kedy sa tzv. apokalyptické, prorocké texty o Druhom Príchode kladú na rovnakú úroveň ako explicitné a vyučujúce texty, v ktorých sa na túto tému vyjadruje sám Pán Ježiš a apoštoli. Nehovorím o otázke ich autority, pretože verím, že celá Biblia od Genezis, až po Zjavenie je neomylným Božím Slovom. Hovorím o tom, že apokalyptické texty musíme čítať a chápať vo svetle vyučujúcich textov a nie naopak.

To, čo Pán Ježiš a apoštoli jasne povedali je kľúčom k správnemu pochopeniu nejasnému, až tajnému jazyku prorockých kníh ako napr. kniha Jeremiáš, Daniel, Zachariáš, Zjavenie a ďalšie. Na úvod sa v skratke dotknem niekoľkých dôvodov, prečo je táto doktrína nebezpečná a súčasne historického pozadia vzniku tohto učenia. Prosím každého čitateľa, aby toto vyučovanie čítal spolu s úprimnou modlitbou za to, aby ho Duch Svätý uvádzal do všetkej Božej pravdy.

Možno sa niekto pýta: „Prečo je vôbec dôležité zamýšľať sa nad touto témou, ak nejde o samotné jadro Evanjelia a biblického učenia?“ Nie je to síce časť kresťanských doktrín, v ktoré ak človek neverí, nemôže byť považovaný za Kresťana a teda spaseného človeka, no vidím niekoľko dôvodov, prečo je viera v tajné vychvátenie pred Veľkým Súžením problematická a nebezpečná:

Ø  Po prvé, vychvátenie pred súžením nepripravuje Kresťana na prenasledovanie.

Je doložené, že mnohí Kresťania z komunistických krajín ako je napríklad Čína, stratili svoju vieru v Krista, pretože im misionári hlásali, že „príde Kristus a vezme si vás k Sebe“ a akosi im zabudli povedať, to, čo povedal Pán Ježiš v Jánovi 16,33  Toto som vám povedal, aby ste našli vo mne pokoj. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet! Holandská misionárka Corrie Ten Boom povedala známy výrok: Bola som v krajinách, kde už teraz zažívajú svätí hrozné prenasledovanie. V Číne bolo Kresťanom povedané: „Nebojte sa, pred tým ako príde súženie, budete presunutí, vychvátení.“ Potom prišlo hrozné prenasledovanie. Milióny Kresťanov bolo umučených k smrti. Neskôr som počula biskupa z Číny povedať: „Mrzí ma to, zlyhali sme. Mali sme ľudí posilniť pred prenasledovaním a nie hovoriť im, že predtým príde Ježiš.“ Obrátiac sa ku mne, povedal: „Stále máš čas. Povedz ľuďom o tom, ako byť posilneným v čase prenasledovania, ako obstáť, keď príde súženie. Obstáť a nepadnúť.“ Sme v prípravnom čase na súženie. Odkedy som prešla väzením kvôli viere v Ježiša a odkedy som stretla tohto biskupa z Číny, vždy keď čítam Bibliu, pomyslím si: „Áno, tento text môžem použiť v čase súženia.“ Potom si ho zapíšem a naučím sa ho srdcom.

Tak isto potrebujeme mať na mysli Jeho slová z Jána 15,20  Spomeňte si na slová, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás. Doktrína o vychvátení pred Veľkým Súžením je veľmi pohodlné učenie, ktoré ale nepripravuje Kresťana na prenasledovanie, ktoré v budúcnosti prichádza a už aj je vo svete na mnohých miestach, ale učí, že Cirkev bude z pokojného bezpečia vzatá k Pánovi. Toto ide priamo proti dôležitej a prevažujúcej biblickej téme, týkajúcej sa utrpenia a prenasledovania. Boh totiž vždy svoj ľud zachraňoval v utrpení, nie od utrpenia.

Ø  Po druhé, vychvátenie pred súžením môže produkovať falošne, alebo povrchne obrátených.

Predtým ako sa niekto stane Kresťanom, mal by si spočítať to, čo ho to bude stáť.

Pán Ježiš o tom hovorí v Lukášovom Evanjeliu 14:25-33, kde to ilustruje na dvoch príkladoch zo života. Jedným je stavba veže, pred ktorou je potrebné spočítať si náklady, či človek bude mať dosť na jej dokončenie. Druhou ilustráciou je boj jedného kráľa s druhým. Ten, ktorý má len 10 tisíc vojakov si musí veľmi dobre premyslieť, či sa pustí do boja proti kráľovi s 20 tisícimi. Ak by bol niekto vopred varovaný pred tým, čo to stojí byť Kresťanom, je možné, že by sa ním nikdy nestal. O takom človeku hovorí sám Pán Ježiš: 33 Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má. Človek totižto musí byť ochotný stratiť všetko pre Krista, dokonca aj vlastný život, ak chce byť Jeho skutočným učeníkom.[2]

Ø  Po tretie, vychvátenie pred súžením otvára priestor antikristovi, aby zviedol aj skutočných Kresťanov.

Ak by sa vychvátenie udialo pred zjavením sa antikrista, tento bod by sa týkal len Izraela a obrátených ľudí vo Veľkom Súžení. Čo sa ale stane, AK antikrist bude zjavený, začne zvádzať celý svet a súčasne Kresťanov, ktorí budú presvedčení o tom, že to predsa ešte nemôže byť antikrist, keď sa tajné vychvátenie ešte neudialo? Budú potom ľahšie zvedení tým „čo príde pôsobením satana s celou jeho mocou, znameniami a lživými zázrakmi, a všemožnou neprávosťou bude zvádzať tých, čo hynú“[3]. Ak ale veriaci očakáva, že pôjde obdobím súženia v čase vlády antikrista, vie, čo ho čaká a na čo má dávať pozor.

Ø  Po štvrté, vychvátenie pred súžením produkuje „zlé ovocie“ v životoch ľudí, pretože „omračuje“ súčasných Kresťanov, aby nebojovali s nespravodlivosťou vo svete.

Tento bod sa iste netýka každého, no človek veriaci vo vychvátenie pred Veľkým Súžením a teda pred vládou a prenasledovaním od antikrista často nie je motivovaný k tomu, aby bojoval so zlom vo svete. Títo ľudia často používajú argument pre vychvátenie pred súžením ako akúsi výhovorku, aby nemuseli zápasiť s nespravodlivosťou vo svete. Môžu si povedať: „Mňa sa to, čo sa deje na Zemi už nebude týkať, pretože už nebudem tu. Veď to všetko zlo, čo sa aj dnes deje, hnutie za jeden svetový poriadok – o všetkom je predsa prorokované, nič s tým neurobíme a čím menej tomu budeme vzdorovať, tým skôr to príde.“ A tak sa Kresťan stiahne a nechá zlu okolo seba „voľný priebeh“. 

Pozadie doktríny o tajnom vychvátení pred Veľkým Súžením

Teória o vychvátení je jedna z nedávnych doktrín, ktoré sa vyvinuli v modernom Kresťanstve. Vznikla okolo 19. storočia a stala sa výnimočne populárnou za posledných 50 rokov. Mnoho nedávnych kníh a filmov tajné vychvátenie predstavuje takmer komickým spôsobom, kedy sú zanechané kopy oblečenia na kreslách, kde ľudia predtým sedeli a kde sú vozidlá náhle opustené počas toho ako idú po ceste. A každý na Zemi, ktorý bol „zanechaný“, je premožený zmätenosťou a strachom.

Takže, je dôležité vedieť odkiaľ sa tu vzala táto doktrína o vychvátení. Neexistuje nijaký zdokumentovaný dôkaz o tom, že by ktokoľvek o vychvátení učil do 18. storočia. To znamená, že za prvých 1700 rokov Kresťanstva NIKTO neučil o vychvátení. NIKTO... A hoci to nie je podstatný dôkaz nepravosti tohto učenia, minimálne by v nás mal vyvolať otázniky, prečo v to nikto neveril až do posledných cca. 300 rokov. Zanechal Boh Svoju Cirkev taký dlhý čas v nevedomosti? Zástancovia vychvátenia pred súžením tvrdia, že o tom písali už cirkevní otcovia ako Barnabáš (cca.100-105), Papias (cca. 60-130), Justín Martýr (110-195), Ireneus (120-202), Tertulián (145-220), Hippolytus (cca. 185-236), Cyprián (200-250), a Lactantius (260-330). No hoci sa títo autori vo svojich dielach zmieňujú o náhlom Kristovom príchode, nehovoria nič o tom, že by to boli dve od seba oddelené udalosti. O náhlosti Kristovho príchodu hovorí aj sám Kristus a apoštoli a nie je to nijaký dôkaz pre vychvátenie pred súžením, pretože to neprotirečí jedinému druhému príchodu Krista. Prvá známa zmienka bola až v eseji publikovanej v roku 1788 Morganom Edwardsom, a neskôr jezuitským kňazom Manuelom Lacunzom v roku 1811. Potom v roku 1827, John Nelson Darby predstavil jednu z najdôležitejších prác na tému vychvátenia, čo malo za následok, že sa rozšírila medzi masy. To je dôvod, prečo je Darby mnohými považovaný za niekoho, kto prišiel s konceptom vychvátenia, keďže nikto z významnejších Kresťanov o tom pred ním neučil. Nebol prvým, kto sa o ňom zmienil, ale Darby ho veľmi spopularizoval. Darby sa tiež nazýva otcom dispenzacionalizmu, pretože bol veľmi dôležitý v šírení učenia, že Boh mení pravidlá a spôsob akým koná s ľuďmi v rôznych obdobiach dejín. Darby učil, že harmonogram proroctiev bol zastavený pri založení Cirkvi a nesplnené biblické proroctvá sa nenaplnia, až kým nebude Cirkev vychvátená. Taktiež učil, že vychvátenie sa udeje v tajnosti. Tajné vytrhnutie, ktoré sa môže udiať v ktorýkoľvek moment bez akýchkoľvek znamení, či varovaní. Na konci 19. storočia kazateľ C.I. Scofield začal kázal teóriu o vychvátení, spolu s dispenzacionalizmom a získal celosvetovú popularitu medzi protestantskými cirkvami. Scofield tiež publikoval svoj vlastný preklad Biblie s názvom „Scoffieldova Biblia s odkazmi,“ kde učil teóriu o vychvátení v poznámkach pod čiarou. S asi 3 miliónmi výtlačkami za prvých 50 rokov bola táto populárna Biblia veľmi rozšírená ako v USA, tak aj v Anglicku. Mnoho kazateľov, ktorí čítali túto Bibliu, prijali poznámky k nej ako autoritatívne a začali vyučovať teóriu o vychvátení vo svojich zboroch. Takýmto spôsobom sa stala teória o vychvátení bežnou doktrínou medzi protestantmi. Na popularite toto učenie získalo v 70. rokoch 20. storočia, keď Hal Lindsey napísal „Neskorá slávna planéta Zem.“ A ešte viac sa to zakorenilo do kresťanského učenia v 90. rokoch 20. storočia sériou kníh s názvom „Zanechaní“ od Jima Jenkinsa a Tima LaHayea. Knihy „Zanechaní“ boli také populárne, že v roku 1998 prvé 4 knihy v sérii získali súčasne prvé 4 miesta v zozname New York Times best sellerov. A spolu sa z tejto série predalo 65 milónov výtlačkov. Za zmienku tiež stojí, že mnohí „hrdinovia viery“ taktiež verili v jeden druhý Pánov príchod. Medzi inými napríklad John Bunyan, Charles H. Spurgeon, John Knox, Martin Luther, George Whitefield, A.W. Tozer, Leonard Ravenhill, ale aj súčasný známy kresťanský apologét W.L. Craig a iní. Je evidentné, že teória o vychvátení sa medzi Kresťanmi stala veľmi obľúbenou, ale popularita nie je to, čo určuje správnosť akéhokoľvek učenia. Naše učenie musí vždy byť založené na Božom Slove a nie na predstavách ľudí. Biblia je náš zdroj pre pravdu a učenie, tak musíme preveriť, či teória o vychvátení je biblická, alebo nie.

Výklad samotných biblických textov

V tejto časti by som chcel prejsť k jednotlivým biblickým textom, ktoré hovoria o Druhom príchode Pána Ježiša Krista.

1.      24 Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli — ak je to možné — aj vyvolených. 25 Hľa, vopred vám o tom hovorím. 26 Ak vám teda povedia: Hľa, je na pustatine — nevychádzajte! Hľa, je vnútri domu — neverte! 27 Lebo ako blesk vzplanie na východe a zažiari až po západ, tak to bude s príchodom Syna človeka.[4]

Ľudia, ktorí veria v tajné vychvátenie často používajú tento verš na podporu svojej teórie. Totiž, že Kristus príde tak ako blesk, ktorý vzplanie na východe a žiari až po západ, čo vidíme v 27. verši. To, čo najmä zdôrazňujú z tohto textu je, že to bude náhla, rýchla skutočnosť – ako aj vychvátenie. To je ale len z polovice pravda. Pánov príchod hoci bude náhly, ale vôbec nebude tajný. Hoci vychvátenie bude náhle, keď sa pozrieme na verše 24-26, Pán Ježiš hovorí o falošných prorokoch a mesiášoch, o ktorých budú vyhlasovať, že to oni sú ten druhý príchod Krista. Pán nás jasne varuje: Neverte! A hneď za tým pokračuje spomínaným 27. veršom. Okrem náhlosti Kristovho príchodu je tu preto niečo, čo na základe kontextu veršov 24-26 chcel Pán zdôrazniť. Akoby hovoril: „Môj príchod nebude taký, aby som znovu činil na Zemi zázraky, či učil – dokonca schovaný niekde vnútri domu. Nie, môj príchod bude verejný – taký, že ho všetci budú vidieť, podobne ako je vidieť žiaru blesku, ktorý žiari od východu na západ. Bude to udalosť, ktorú nebude možné prehliadnuť. Takže, áno, Kristov príchod bude okamžitý a náhly, ale bude súčasne verejný a neprehliadnuteľný. Bezbožných navštívi nepripravených (ako zlodej v noci), zbožných pripravených v ten istý čas.[5]

2.      37 Lebo ako bolo za dní Noacha, tak bude aj pri príchode Syna človeka. 38 Ako totiž v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noach vošiel do korábu, 39 a nič nebadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. 40 Vtedy dvaja budú na poli: Jeden bude vzatý a druhý ponechaný. 41 Dve ženy budú mlieť na mlyne: Jedna bude vzatá a druhá ponechaná. 42 Bedlite teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.[6]

V tomto podobenstve, lepšie povedané paralele nám Pán Ježiš chce ukázať podobnosť medzi obdobím tesne pred potopou, ktorá bola Božím súdom nad bezbožným svetom a Jeho príchodom.

Ľudia veriaci vo vychvátenie pred súžením a súčasne pred Božím trestom používajú aj tento text na podporu svojej teórie. Pozrime sa ale, čo nám tu Pán naozaj hovorí. Všimnime si to, čo majú tieto dve obdobia spoločné. 1. Ľudia si žijú životy a sú nimi príliš zamestnaní, aby činili pokánie a verili v Boha. 2. Jedna skupina ľudí je zachránená, pričom druhá skupina ľudí je zahubená.

Kľúčová téma tejto paralely je teda Boží súd a Božia záchrana. Ako sa prejavil Boží súd v období Noacha? Tým, že prišla potopa a ZMIETLA všetkých. Kto bol zachránený? Ten, koho tento súd obišiel. A Pán Ježiš hneď k tomu dodáva – TAK bude aj pri príchode Syna človeka. Musíme sa spýtať, ako? Na to dáva odpoveď v 40.-41. verši. Vtedy dvaja budú na poli – podobne ako v čase Noacha, jeden bude VZATÝ, druhý ZANECHANÝ. Čo vzalo človeka, ktorý nebol v korábe? Potopa – Boží súd. Ponechaný v kontexte tohto príbehu je ten, na koho nemal vplyv Boží súd – potopa. Tento text preto vôbec nepodporuje akési tajné vychvátenie, práve naopak, hovorí o Božom súde, ktorý príde na bezbožný svet SÚČASNE s vyslobodením a ochránením Božích verných. Je to jedna minca s dvomi stranami. Na bezbožných prichádza skaza, od ktorej sú veriaci vyslobodení. Je zaujímavé, že rovnaký pohľad na tejto text má aj teológ a kazateľ John MacArthur, ktorý paradoxne zastáva pozíciu vychvátenia pred súžením a hovorí: „jeden bude vzatý“ – „to znamená predvedený k súdu. Rovnako ako za doby Noacha potopa všetkých zmietla. Nevzťahuje sa to však na vychvátenie veriacich, ako ho popisuje Pavol v 1. Tes. 4:16-17.“ Zástancovia vychvátenia pred súžením naopak hovoria, že „vzatý“ je vzatý k Pánovi a teda zachránený. Toto chápanie vôbec nepodporuje kontext týchto veršov.

Niektorí tiež hovoria: „Ako môže Pán prichádzať v čase, kedy ľudia žijú svoje životy a konajú bežné aktivity, ak je svet zničený od vlády antikrista?“ Domnievam sa, že hoci Pán Ježiš touto paralelou nechcel priniesť detailný opis toho, ako bude vyzerať svet v dobe, keď sa znovu vráti, nevidím v tom rozpor, že by počas tvrdého prenasledovania Kresťanov vo svete ľudia robili veci ako jedenie, pitie, ženenie sa a vydávanie, práca na poli, alebo na mlyne. Navyše apoštol Pavol k tomu dodáva, že Pán príde v čase, kedy budú hovoriť „pokoj a bezpečnosť“[7]. Všimnime si, že tie slová hovoria bezbožní. Nebude to pokoj a bezpečnosť pre Kresťanov. Pre nich bude svet naopak, nepokojné a nebezpečné miesto.

3.      29 Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie a mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. 30 Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou. 31 On pošle svojich anjelov s veľkou poľnicou a tí zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja nebies až po druhý.[8]

V predošlých veršoch Pán Ježiš opisuje obdobie súženia, ktoré bude predchádzať Jeho druhému príchodu. Všimnime si, čo hovorí o načasovaní Jeho príchodu.

V 29. verši hovorí: Hneď „PO súžení tých dní“, nie hneď „PRED súžením tých dní“ sa slnko zatmie a mesiac nevydá svoj jas. Je evidentné, že tu vôbec nie je opisovaný akýsi tajný Kristov príchod pre nevestu, ale Jeho slávny príchod v moci, ktorý všetky kmene (národy) zeme uvidia. Až ZA tým, v 31. verši vidíme, že Pán posiela svojich anjelov s veľkou poľnicou (trúbou), aby zhromaždili Jeho vyvolených zo štyroch strán sveta – od jedného kraja nebies až po druhý. Nie je najmenší dôvod myslieť si, že tu Pán hovorí o akomsi tajnom vychvátení. Taktiež nie je ani dôvod akýmkoľvek spôsobom oddeľovať „zhromaždenie Jeho vyvolených“ od Jeho druhého príchodu. Opäť vidíme, že sú to dve strany jednej mince. Všimnime si, že sú tu prítomné rovnaké prvky ako v 1. Tesalonickým 4:16, kde Pavol opisuje vychvátenie. 1. Pán prichádza na oblakoch s mocou a slávou. 2. Anjeli. 3. Poľnica. 4. Zhromaždenie Jeho vyvolených. Deje sa to všetko na konci Veľkého súženia (v.29).

4.      25 Na slnku, na mesiaci i na hviezdach budú znamenia. Národy na zemi budú plné úzkosti a zmätku z burácania mora a vlnobitia. 26 Ľudia budú zmierať strachom a očakávaním toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. 27 Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s veľkou mocou a slávou. 28 Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.[9]

Podobne ako Evanjelium podľa Matúša v 24. kapitole, aj tento text hovorí o znameniach, ktoré budú predchádzať Pánov príchod. Všimnime si, že sú to znamenia, ktoré budú vyvolávať úzkosť u ľudí, budú zmierať strachom z toho, čo príde na svet. Nebeské mocnosti sa chvejú – t.z. vesmírne telesá. A až potom nasleduje: „Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ Vykúpenie v zmysle vyslobodenia – vychvátenia k Pánovi, v zmysle premenenia smrteľného – zatiaľ nevykúpeného tela. Nemáme dôvod myslieť si, že tieto slová Pán Ježiš adresuje len Židom vo Veľkom súžení, ale pre všetkých, ktorí ostanú nažive do Jeho príchodu. Je zrejmé, že táto udalosť nie je tajná – predchádzajú jej viditeľné znamenia pre celý svet, pretože má prísť niečo, čo bude rovnako viditeľné pre celý svet – Príchod Syna Človeka. 26. verš hovorí o ľuďoch na Zemi a 27. verš o tých istých ľuďoch hovorí: Vtedy uvidia Syna človeka. Sú tu dve skupiny ľudí – jedna bude paralyzovaná strachom z Kristovho príchodu a druhá je povzbudzovaná k hrdosti a radosti z toho, že prichádza a prenasledovanie sa už skoro skončí. Vzpriamenie sa a zodvihnutie hlavy veriacich znamená, že sa tej udalosti nemusia desiť, lebo práve na to celý život čakali – keď bude dovŕšené ich vykúpenie.

5.      34 Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás ten deň neprekvapil; 35 príde totiž ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. 36 Preto bedlite celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.[10]

V tomto texte Pán Ježiš hovorí o poslednom dni, ktorý príde ako „osídlo“, pasca, na všetkých ľudí Zeme.

V tom čase tu budú prítomné dve skupiny ľudí – jedni budú nepripravení a druhí pripravení. Nepripravenosť ľudí spočíva v starosti o bežné veci tohto pozemského život ako napríklad obžerstvo a opilstvo, pričom sa vôbec nestarajú o duchovné, Božie veci. Pán nás vyzýva, aby sme sa modlili, aby sme mohli uniknúť pred katastrofou, ktorá príde na bezbožný svet. Vidíme tu kontrast medzi modlitbou a bdením na jednej strane, s obžerstvom, opilstvom a so starosťami o tento život na druhej strane. Život modlitby spolu s bdelosťou – ostražitosťou voči falošným učeniam a duchovným prejavom, nás činí pripravenými na Kristov príchod. Modliaci sa človek je v spojení s Pánom a bdelý človek sa vystríha pred zvodom, ktorý v tú dobu bude mocne pôsobiť. Nie je to prosba o to, aby nás Pán uznal za hodných postaviť sa pred Neho – to sa už stalo v momente znovuzrodenia. Je to neustále napojenie na Pána a ostražitosť, ktoré budú v tej dobe kriticky dôležité. Nemodliaci a nebdejúci prijmú znamenie šelmy, čo automaticky toho človeka činí nepripraveným na Jeho príchod. Jedna skupina sa sústredí len na pozemské, materiálne a časné veci, druhá skupina má svoj zrak nasmerovaný do večnosti a na príchod Krista. Je to podobná situácia ako keď Pán Ježiš opisuje Svoj príchod v Matúšovi 24:37-39. Vidíme tam ľudí, ktorí sú nepripravení práve preto, že sa venujú len pozemským, materiálnym záležitostiam ako jedeniu, pitiu, vydávaniu a ženeniu. Byť pripravený znamená mať srdce a poklad „v nebi“ namiesto na Zemi[11] a aktívne očakávať Jeho príchod v bdení a modlitbe.

O akom „dni“ tu Pán Ježiš hovorí? Všimnime si verše 25-28. Jedná sa o príchod Pána Ježiša Krista v sláve a moci. Nie o nejaké tajné vychvátenie pred súžením. Tento text jednoducho hovorí, že Pánov deň jedných nájde nepripravených a druhých pripravených. Pre nepripravených to znamená ich koniec, žiadna druhá šanca. Keď sa zjaví, verných najprv vezme k Sebe – postavia sa pred Syna človeka a tým uniknú všetkému, čo má prísť – to znamená hnevu a súdu, s ktorým Pán Ježiš Kristus príde na Zem. Vtedy Kristus zničí antikrista a tých, čo ostanú nevzkriesení a nevychvátení. Ako sa zmieňujem v 11. bode, Cirkev je vychvátená, aby šla v ústrety Pánovi prichádzajúceho na Zem, nie do Neba. Cirkev sa teda vyhne Božiemu súdu a hnevu na bezbožnom svete, pretože je už navždy s Pánom.[12]

6.      1  Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa.   2  V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to,   3  pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli.[13]

Zástancovia vychvátenia pred Veľkým súžením tvrdia, že tieto slová ich presvedčili o tom, že Pán Ježiš Kresťanov vychváti priamo do neba, aby boli s Ním v Jeho kráľovstve. Hlavný rozpor v tomto texte a jedinom Kristovom príchode v sláve vidia v tom, že ako je možné, že Pán Ježiš hovorí: „vezmem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli“, keď by mal zostúpiť na Zem (olivovú horu).

A ako to zosúladiť s Jeho viditeľným príchodom „v moci a sláve – ako blesk cez oblohu, keď ho každé oko uvidí, keď sotva popisuje rovnakú situáciu ako: „opäť prídem a vezmem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, boli tiež.“ Ja osobne v týchto veršoch nevidím rozpor. Pán Ježiš ich povzbudzuje, aby verili v Boha a v Neho, pretože taká viera upokojí každý strach. Smeruje ich oči viery do budúcnosti – na naplnenie požehnanej nádeje Kresťana. Zasľubuje im, že budú naveky bývať s Ním a s nebeským Otcom a to, že budeme tam, kde je On. Od momentu vzkriesenia a následného vychvátenia budú verní Boží s Kristom a Bohom Otcom navždy. Slová „aby ste tam, kde som ja, aj vy boli“ nehovorí výslovne o nebi ako o špecifickom mieste – hovorí len o prebývaní v Božej a Kristovej prítomnosti, nech už je to kdekoľvek. Na základe kontextu iných textov Písma to bude na tejto Zemi, ktorá ale bude obnovená a prepojená s novým nebom.[14]  

7.      15 Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. 16 Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.[15]

Pán Ježiš sa modlí k Otcovi a hovorí o tom, aké ťažké to pre nich bude, pretože svet ich nenávidí. Je ale zaujímavé si uvedomiť, aká je vôľa Pána Ježiša Krista s Jeho učeníkmi. On sa doslova modlí k Otcovi, že nechce, aby ich vzal zo sveta, ale aby ich tam ponechal a chránil pred zlým, ktoré sa nachádza vo svete. Niektorí Kresťania si myslia, že predsa Ježiš nenechá svoju nevestu prechádzať takým ťažkým súžením a vlastne, za koho by sa to oženil – za zmasakrovanú nevestu? Je zaujímavé, že si myslia, že cirkev nemôže trpieť v dobe antikrista, ale milióny tých, čo sa (údajne) obrátia vo Veľkom súžení už môžu? Nie sú oni tou istou nevestou Krista? Títo ľudia zrejme nerozumejú tomu, že vychvátenie je súbežný moment spolu so vzkriesením mŕtvych v Kristovi. V momente stretnutia s Kristom už budú mať oslávené telá a všetci sú živí, čiže žiadna „zmasakrovaná nevesta“. Takže, Kristus sa modlí, aby ich Otec NEVZAL zo sveta, kde majú súženie. To je v priamom protiklade s myšlienkou tajného vychvátenia, ktoré zachráni Kresťanov pred súžením. Kresťania budú musieť trpieť pod vládou antikrista, Boh sám ich ale bude chrániť a zmocňovať, aby obstáli a zachovali vieru, a nakoniec budú zachránení (vychvátení) pred Božím hnevom, ktorý bude vyliaty na bezbožných. Boží hnev je totiž niečo, čo už viac nenáleží skutočným Kresťanom, pretože namiesto toho, aby bol vyliaty na nich, bol vyliaty na Krista, keď bol na kríži.

8.      20 Kristus však bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zomreli. 21 Lebo ako skrze človeka prišla smrť, tak prišlo skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. 22 Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení; 23 každý však v tom poradí, ktoré mu patrí: Prvotina Kristus, potom pri jeho príchode tí, čo patria Kristovi, 24 a potom nastane koniec, keď odovzdá kráľovstvo Bohu Otcovi, keď zruší vládu všetkých kniežat, mocností a síl.[16]

Celá 15. kapitola prvého listu Korintským hovorí predovšetkým o vzkriesení z mŕtvych. Najprv bol vzkriesený Kristus a dostal oslávené telo, za ním pri Jeho príchode tí, čo zomreli a patrili Kristovi dostanú oslávené telá, a tesne za nimi tí, ktorí do toho času ostanú nažive nezomrú, ale dostanú rovnaké oslávené telá. Je to tzv. prvé vzkriesenie.[17] To, na čo chcem z tohto textu upozorniť je fakt, že po tomto vzkriesení mŕtvych podľa slov apoštola Pavla v 24. verši „nastane koniec“. Za tým už nenasleduje nijaké 7 ročné súženie a vláda antikrista, žiadne tisícročné kráľovstvo a už žiadna druhá šanca pre „zanechaných“. Je tu jasne napísané (24.v), že POTOM (po vzkriesení a vychvátení – čo je Druhý Príchod Krista) príde KONIEC. Kristus svojich berie k Sebe do bezpečia a súčasne vylieva Svoj súd na bezbožný svet, ktorého bezbožnosť dosiahla plnosť v čase antikrista. Pavol k tomu dodáva v 24. verši – „najprv zruší vládu všetkých kniežat, mocností a síl a odovzdá Svoje kráľovstvo Bohu Otcovi,“ o čom hovorí napríklad 110. Žalm, Skutky Apoštolov a list Hebrejom.[18]

9.      50 No toto vyhlasujem, bratia, že telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo, ani porušiteľnosť nezdedí neporušiteľnosť. 51 Počúvajte, poviem vám tajomstvo: Nie všetci zomrieme, ale všetci budeme premenení, 52 naraz, v tom okamihu, keď sa naposledy ozve poľnica. Keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my budeme premenení. 53 Lebo toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť.[19]

Potrebujeme mať opäť na mysli, že apoštol Pavol v celej tejto kapitole hovorí na tému vzkriesenia z mŕtvych. Hovorí, že v takých telách ako máme tu na Zemi nemôžeme vojsť do Božieho kráľovstva, a je preto nutné ich „vyzliecť“. To hovorí slovami: „porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť.“ Vo veršoch 51-52 sa veľmi zreteľne odkazuje na tú istú udalosť ako vidíme v 1. Tesalonickým 4 a v Matúšovi 24. Je to moment, kedy sú mŕtvi v Kristovi vzkriesení k nesmrteľnosti a svätí, ktorí ostanú do toho času nažive, budú premenení, čím získajú rovnaké telá ako oni. Všimnime si, že sa to deje tak isto „v okamihu“ a deje sa to „keď sa naposledy ozve poľnica“. Je povzbudivé, že z toho, že v momente Kristovho príchodu ostanú niektorí Jeho verní nažive, vyplýva, že Cirkev tu v tom čase stále bude, čo korešponduje so slovami Pána Ježiša o Jeho cirkvi, ktorú pekelné brány nepremôžu.[20] Z tohto textu by som chcel zdôrazniť ešte jeden zaujímavý fakt, totiž, že v 51. verši Pavol o vzkriesení z mŕtvych a následnom vychvátení hovorí, že sa to bude týkať všetkých. Píše: Nie VŠETCI zomrieme, ale všetci budeme premenení. Je dôležité pochopiť, kto sú to tí všetci. Sú to všetci ľudia sveta? Nie, na základe kontextu sú to všetci starozmluvní svätí a všetci novozmluvní svätí, ktorí patria Bohu. Nie je to nič iné ako tzv. „Prvé Vzkriesenie“, o ktorom čítame v Zjavení Jána 20:4-5. Práve tu vidíme, že do „prvého vzkriesenia“ patria aj tí, ktorí zomrú vo Veľkom Súžení. Každý, kto má účasť na tomto „Prvom Vzkriesení“ je zachránený a dostane nové oslávené telo.  

10.  9 Veď oni sami rozprávajú o nás, ako sme prišli k vám a ako ste sa od modiel obrátili k Bohu, aby ste slúžili živému a pravému Bohu, 10 a aby ste z nebies očakávali jeho Syna, ktorého vzkriesil z mŕtvych, Ježiša, ktorý nás vyslobodzuje od budúceho hnevu.[21]

9  Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista,   10  ktorý zomrel za nás, aby sme spolu s ním žili — či bdieme a či spíme.[22]

Toto sú verše, ktoré sú veľmi často používané na podporu teórie o vychvátení pred Veľkým Súžením. Jeho zástancovia hovoria: „Boh svoju Cirkev, Kristus svoju Nevestu predsa nenechá na Zemi, aby zažila Jeho hnev, preto musí byť vychvátenie pred súžením.“ Aby sme ale správne pochopili tieto texty, musíme si odpovedať na otázku: „Čo je to Boží hnev, od ktorého sme vyslobodení?“ V prvom rade treba rozlíšiť medzi večným a definitívnym Božím hnevom a Božím hnevom ako časným trestom nad bezbožnými, pretože z dôvodu nepochopenia týchto dvoch prejavov Božieho hnevu neporozumieme týmto veršom správne.

Po prvé, pár slov k večnému Božiemu hnevu. Pán Ježiš hovorí v Jánovom Evanjeliu tieto slová:  Kto verí v Syna, má večný život. Kto však odmieta Syna, neuzrie život, ale spočíva na ňom Boží hnev[23]. Večný Boží hnev je Boží spravodlivý trest, ktorý raz a navždy dostane každý neobrátený hriešnik v pekle. Je to jediná adekvátna reakcia dokonale svätej bytosti ako je Hospodin voči ľudským zločinom proti Nemu a Jeho zákonu.

Po druhé, pár slov k časnému Božiemu hnevu. V Starej Zmluve vidíme aj prejavy časného Božieho hnevu, ako napríklad – v knihe Numeri 16:1-40, kde je opísaná Kórachova vzbura, za čo ich stihol Boží hnev. Alebo mám tiež Éliho synov, ktorí obetovali cudzí oheň na Božom oltári boli strávení ohňom od Boha. Časný Boží hnev bol prejavom voči vrcholnej ľudskej vzbure proti Hospodinovi, no pre tých, čo ho zažili bude vo večnosti určený aj večný Boží hnev v pekle.

Ak ľudia tieto verše z 1. listu Tesalonickým používajú ako dôkaz pre vychvátenie pred Veľkým súžením, nie sú nič, len vytrhnuté z kontextu, aby podporili už existujúcu teóriu, namiesto toho, aby svoju teóriu (vieru) budovali na tom, čo naozaj ten text hovorí. O čom sú teda tieto verše? Ľudia v Tesalonikách uverili v Krista, odvrátili sa od modiel k Bohu, aby slúžili živému a pravému Bohu a z nebies majú očakávať Božieho Syna, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych. A za tým je dodané, že práve On je ten, ktorý nás vyslobodzuje od Božieho hnevu. V Kristovi nám už nepatrí Boží hnev – ktorý nám kedysi patril. Patrí nám naopak spása – záchrana skrze Ježiša Krista, aby sme s Ním žili, či už v tomto živote, ale aj po smrti. Náš trest vzal Kristus na Seba, keď sám vytrpel Boží hnev na kríži namiesto nás. Pre každého, kto v Neho verí, už neostáva Boží hnev, ale záchrana a večný život.

Takže tento text nemá v prvom rade za cieľ povzbudiť nás, že nezažijeme ČASNÝ Boží hnev na tejto Zemi (čo je tiež pravda), ale odkazuje sa predovšetkým na BUDÚCI hnev, ktorý raz v plnej váhe bude vyliaty na hriešnika. Je zreteľný rozdiel medzi Veľkým Súžením a Božím hnevom nad bezbožnými, ktorý príde na konci súženia a po vychvátení Cirkvi. Nerozlišovanie týchto dvoch období má za následok nesprávne pochopenie posledných udalostí. Tieto verše predovšetkým hovoria o večnom Božom treste. Cirkev je z toho dôvodu vychvátená, aby nezažila časný súd a trest nad antikristom a bezbožnými obyvateľmi Zeme na konci súženia. Po vyliatí Božieho hnevu na Zem Kristus prichádza späť na Zem so Svojou Cirkvou, aby súdil národy, po čom nasleduje buď večný Boží hnev, alebo večná blaženosť s Pánom v Jeho kráľovstve.

11.  13 Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej. 14 Veď ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh skrze Ježiša privedie spolu s ním aj tých, čo zosnuli. 15 Toto vám totiž hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme zosnulých. 16 Lebo vo chvíli, keď zaznie povel, hlas archanjela a Božia poľnica, sám Pán zostúpi z neba a prví vstanú tí, čo zomreli v Kristovi; 17 potom my, ktorí budeme nažive, spolu s nimi budeme uchvátení v oblakoch hore v ústrety Pánovi a budeme tak navždy s Pánom.[24]

Toto je jedna z najznámejších pasáží o vychvátení. Apoštol Pavol dáva povzbudenie tým, ktorí nevedeli, čo sa stalo s veriacimi, ktorí zomreli skôr ako oni. Je to vlastne pasáž o prvom vzkriesení z mŕtvych (podobne ako v 1. Kor. 15) a súčasne o vychvátení (druhom príchode Krista). O tom, že tí, ktorí zomreli v Pánovi dostanú nové vzkriesené, oslávené telá. Ak Pán príde za nášho života, budeme premenení – naše smrteľné telo si oblečie nesmrteľné. Najprv budú vzkriesení Kristovi verní, a hneď za tým premenení živí a všetci spoločne vychvátení v ústrety Pánovi do oblakov. To, čo by som však z tohto textu chcel zdôrazniť, je načasovanie a charakter tejto udalosti. Je to niečo tajné, alebo verejné? Všimnime si rovnaké prvky ako v texte z Matúša 24:29-31, ktorý je doplnený o ďalšie detaily a kde sme videli, že sa to deje PO Veľkom súžení. Všetky tieto prvky hovoria o všetkom inom, len nie o utajenej udalosti. Vidíme tu najprv POVEL – od Pána. Potom vidíme HLAS archanjela a nakoniec Božiu POĽNICU. Ani jedna z týchto vecí nemá za cieľ opisovať niečo utajené, práve naopak – je to verejné ohlásenie slávneho návratu Ježiša Krista na Zem. Niektorí argumentujú, že texty Matúš 24 a 1. Tesalonickým opisujú dve rôzne udalosti, ale rovnaké prvky ako poľnica a zhromaždenie Božích vyvolených jasne svedčia o tom, že je to jedna a tá istá udalosť, ktorá v chronológii posledných vecí nachádza svoje miesto po Veľkom súžení.

Taktiež, ľudia veriaci v tajné vychvátenie pred súžením hovoria: „To predsa nedáva nijaký zmysel, aby sme ako Cirkev boli vychvátení do oblakov k Pánovi, a potom sme sa okamžite s Ním vracali naspäť na Zem.“ Na to, aby sme porozumeli tomuto deju sa musíme pozrieť do histórie.

Apoštol Pavol v tomto texte používa všetky dostupné slová a obrazy, aby veriacim predstavil nádej, ktorú má Kresťan – že keď zatrúbi trúba, všetci budeme vychvátení do oblakov. O čo tu naozaj ide a prečo používa slová, ktoré používa? V prvom rade, používa obrazy týkajúce sa Mojžiša a trúbenia trúb, keď vychádza na vrch a schádza z neho a dostáva Zákon. Ale je tu jedna vec, ktorú si vôbec neuvedomujeme, a to je množstvo kráľovského „žargónu“. Deje sa tu viacero kráľovských udalostí, ktorým bežne rozumeli ľudia žijúci v 1. storočí, pretože v takom svete jednoducho žili. No to, čomu oni bežne rozumeli, my práve bežne prehliadame a nechápeme. Tento obraz nedokazuje to, že budeme vzatí zo sveta, práve naopak, že Boh prichádza dokonale obnoviť, zachrániť túto Zem a priniesť nás späť, aby sme tu s Ním žili. Dôvod, prečo Pavol hovorí, že nastane trúbenie a my budeme vychvátení do povetria k Ježišovi, je ten, že presne takým spôsobom Ježiš odišiel, keď vystupoval do nebies. A takým istým spôsobom sa aj vráti, aby dokonale zavŕšil obnovenie a vykúpenie všetkých vecí. V 1. storočí bol takýto dej veľmi rímsky, koloniálny a kráľovský. Napríklad – ak cisár šiel bojovať vo vojne, tak jeho mesto, alebo kolónia ho šla odprevadiť až k mestským bránam, aby mu zapriali veľa šťastia a vyslala ho do boja. A potom, ak vojnu vyhral, tak rovnako mu jeho ľud šiel oproti, no až von pred brány mesta, keď sa vracal na svoj trón a do svojho paláca. Takže Pavol tu vlastne hovorí, že rovnakým spôsobom ako Pán Ježiš odišiel, tak sa aj vráti. A keď budeme vychvátení k Nemu, je to preto, aby sme Ho uvítali späť na Zem, kde „potom nastane koniec, keď odovzdá kráľovstvo Bohu Otcovi, keď zruší vládu všetkých kniežat, mocností a síl.[25]

12.  1 Netreba vám, bratia, písať o časoch a určených chvíľach, 2 lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. 3 Keď budú hovoriť: Je pokoj a istota!, vtedy ich znenazdania prepadne záhuba ako pôrodné bolesti rodičku a neuniknú. 4 No vy, bratia, nežijete v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. 5 Veď všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. 6 Nespime teda ako tí druhí, ale bdejme a buďme triezvi. 7 Lebo tí, čo spia, spia v noci a opilci sa v noci opíjajú. 8 Ale my, čo patríme dňu, buďme triezvi, oblečme si pancier viery a lásky a ako prilbu nádej spasenia.[26]

Pánov príchod príde na svet nečakane a väčšinu ľudí nájde nepripravených. Pavol tu používa ten istý obraz ako Pán Ježiš – „Pánov deň príde ako zlodej v noci“. Je to časť dňa, kedy každý spí – pokiaľ sa nachádza „v noci“. Ale Pavol tu hovorí, že nie každý spí, pretože nie každý sa nachádza „v noci“ – v temnote. Väčšina ľudí žije v temnote hriechu, ale o Kresťanoch hovorí, že sú „synmi svetla a synmi dňa“. Sú triezvi a bdejúci, pretože nežijú vo svojich hriechoch. Vyzýva každého Kresťana, aby sme mali pancier viery, lásky a prilbu nádeje spasenia. Tých nepristihne tento teň ako zlodej v noci. Všimnime si bližšie 3. verš. 3 Keď budú hovoriť: „Je pokoj a istota!, vtedy ich znenazdania prepadne záhuba ako pôrodné bolesti rodičku a neuniknú.“ Záhuba od Pána prichádza nečakane a nie je tam nijaká zmienka o druhej šanci na obrátenie. Tak isto, deje sa to v čase všeobecného pokoja a istoty.

Vtedy, keď si svet bude myslieť, že antikrist vládne a konečne nastolil vo svete poriadok a mier (a vyhubí Kresťanstvo), tak prichádza Pán Ježiš, ktorý jeho a bezbožných ľudí znenazdania zahubí jasom svojho príchodu.[27] Tento Jeho príchod sprevádzajú viditeľné znamenia na oblohe – Slnku, hviezdach a Mesiaci.

13.  6 Spravodlivé je totiž u Boha, že súžením odplatí tým, čo vás sužujú, 7 ale vám, ktorí ste sužovaní, odplatí odpočinkom spolu s nami, keď sa z neba zjaví Pán Ježiš s anjelmi svojej moci, 8 aby v plameni ohňa trestal tých, čo nepoznajú Boha, ako aj tých, čo sú neposlušní evanjeliu nášho Pána Ježiša. 9 Za trest sa dostanú do večnej záhuby, ďaleko od Pánovej tváre a od slávy jeho moci. 10 To bude v ten deň, keď príde, aby bol oslávený vo svojich svätých a velebený tými, čo uverili, pretože aj vy ste uverili nášmu svedectvu.[28]

V tomto texte apoštol Pavol hovorí o prenasledovaní a súžení Kresťanov, ktoré bude v jeden deň súčasne spravodlivo potrestané a súčasne sužovaným Kresťanom Boh „odplatí odpočinkom“. Azda nikto nebude namietať, že spomínaným odpočinkom je moment vzkriesenia z mŕtvych, premenenie smrteľného tela na nesmrteľné a zhromaždenie sa k Pánovi, kde budeme naveky. V 7. verši jasne vidíme načasovanie tejto udalosti. Stane sa to „keď sa z neba zjaví Pán Ježiš s anjelmi svojej moci.“ Tu vidíme znovu odkaz na tú istú udalosť ako v Matúšovi 24 a 1. Tesalonickým 4, kde sa Pán zjavuje spolu s anjelmi. Vtedy (8.v) potrestá jednak ľudí nepoznajúcich Boha a tých, čo sú Evanjeliu neposlušní. Niektorí ľudia by mohli namietať, že to je príchod Krista 7 rokov po vychvátení a súžení, ale všimnime si pozorne 10. verš, kedy sa tieto udalosti udejú – udejú sa „v TEN DEŇ, keď príde, aby bol oslávený vo svojich svätých a velebený tými, čo uverili“. Kedy bude oslávený vo svojich svätých? V deň vzkriesenia z mŕtvych – to je súčasne deň vychvátenia.[29] Opäť vidíme, že je to ten istý deň, tá istá udalosť.

14.  1 Pokiaľ ide o príchod nášho Pána Ježiša Krista, okolo ktorého budeme zhromaždení, prosíme vás, bratia, 2 nedajte sa tak ľahko vyviesť z rovnováhy a zastrašiť nijakým duchom ani slovom, ani listom, údajne naším, ako by už bol nastal Pánov deň. 3 Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom. Veď najprv musí nastať odpadnutie od Boha a zjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia, 4 ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo nesie Božie meno alebo je predmetom úcty, a to tak, že sa posadí do Božieho chrámu a bude sa vydávať za Boha.[30]

Tento text sa jednoznačne týka načasovania Pánovho príchodu na Zem. Pavol hovorí o tom, čo sa musí udiať pred tým, ako Pán zostúpi z neba.

Ľudia, ktorí propagujú vychvátenie pred Veľkým súžením, a teda aj pred vládou antikrista, zdá sa, často zabúdajú na túto časť Božieho Slova. Toto je jeden z najjasnejších textov o tom, že vychvátenie sa neudeje na začiatku súženia. Apoštol Pavol dokonca takéto učenie nazýva falošným učením, keď v 3. verši varuje „nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom“. Je možné byť zvedený do falošnej viery, že Kristus príde pred zjavením sa antikrista. V 1. verši apoštol Pavol veľmi jasne spája „príchod nášho Pána Ježiša Krista“ s „vychvátením“. Je tu použité presne ten istý základ gréckeho slova ako v Matúšovi 24:31 episunagó/episunagogé, v preklade „zhromaždenie sa okolo niekoho, alebo k niekomu“. To znamená, že vychvátenie – Pánov 2. príchod sa neudeje skôr, ako antikrist zaháji svoju vládu na Zemi. To, že bude najprv „zjavený“ neznamená, že v okamihu oznámenia už budeme na pol ceste k Pánovi v oblakoch. Text hovorí, že bude zjavený a bude reálne vládnuť, pretože sa posadí do chrámu a bude vydávať za Boha.

15.  6  A teraz viete, čo ho zdržiava, aby sa zjavil skôr, ako nastane jeho čas.   7  To tajomstvo neprávosti už pôsobí, ale len skryte, dokiaľ nebude odstránený ten, čo tomu zabraňuje. 8  A potom sa zjaví ten bezbožník, ktorého Pán Ježiš zahubí dychom svojich úst a zničí svojím slávnym príchodom;[31]

Tajomstvo neprávosti, či bezbožnosti už pôsobí v tomto svete – je to ten duch antikrista, ktorý pripravuje pôdu finálnemu antikristovi. Ešte pôsobí skryte a tajne, pretože sa ešte nemôže prejaviť v plnosti. Pavol tu hovorí o niekom, kto tomu plnému zjaveniu bráni. Ľudia zastávajúci názor, že vychvátenie bude pred Veľkým Súžením hovoria, že to je jasný odkaz na vzatie Ducha Svätého a Cirkvi z tejto Zeme. Osobne tento pohľad považujem za problematický. Zástancovia vychvátenia pred súžením napríklad tvrdia, že tu v čase súženia ľudia budú mať možnosť sa obrátiť a byť spasení. Lenže ako je možné stať sa znovuzrodeným Kresťanom, ak tu Duch Svätý už nie je? Bez Ducha Svätého niet ani obrátenia ani znovuzrodenia. Navyše, ako by ľudia verní Kristovi vytrvali v ťažkom prenasledovaní bez Ducha Svätého? Verím tomu, že bez Neho to nebude možné. Pán Ježiš nám zasľúbil, že nás aj ich bude sprevádzať. Povedal predsa: „hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta.“ Nepovedal: „Budem s vami do vychvátenia pred súžením a potom vás nechám“. Týmto netvrdím, že „ten, ktorý tomu zabraňuje“ nie je Duch Svätý. Len tento text nič nehovorí o tom, že tu v čase Veľkého Súženia a vlády antikrista už nebude. Slovo „odstránený“ (7.v) v gréčtine neznamená vzatý preč, ale odstúpenie sa z cesty niekomu, alebo niečomu. V angličtine je to zrejmejšie, že nejde o priestorové odstránenie. Je tu použitý výraz „taken OUT OF the way“. To znamená to isté ako by som ja niekomu stál v ceste a následne mu ju uvoľním. Pôvodný text nič nehovorí o vzatí na iné miesto, iba o odstúpení sa, o umožnení pôsobenia antikristovi. Boh (Duch Svätý) vo svojej zvrchovanosti naposledy dovolí satanovi plne konať to, čo chce na tejto Zemi. Je to niečo podobné, akoby majiteľ držiaci zúrivého psa pustil na určitý čas vodítko.

16.   8 A potom sa zjaví ten bezbožník, ktorého Pán Ježiš zahubí dychom svojich úst a zničí svojím slávnym príchodom; 9 toho, čo príde pôsobením satana s celou jeho mocou, znameniami a lživými zázrakmi, 10 a všemožnou neprávosťou bude zvádzať tých, čo hynú, pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení. 11 Preto Boh na nich zosiela moc bludu, aby uverili lži 12 a boli odsúdení všetci, čo neverili pravde, ale si obľúbili neprávosť.[32]

Pavol tu pokračuje v učení, že až PO zjavení sa antikrista, ktorý sa posadí do Božieho chrámu a bude sa vydávať za boha, príde Pán Ježiš Kristus v sláve a zahubí ho doslovne „žiarou Jeho príchodu“. Verše 1 a 8 na základe kontextu hovoria o tej istej udalosti – o jednom 2. Príchode Krista. Vo veršoch 9-10a hovorí o spôsobe zvádzania ľudí antikristom – bude to „pôsobením satana s celou jeho mocou, znameniami a lživými zázrakmi a všemožnou neprávosťou“. A vo veršoch 11-12 hovorí o dôvode, prečo sa ním ľudia dajú zviesť. Boh sám to dopustí, pretože „neverili pravde, ale si obľúbili neprávosť“. Človek, ktorý odmietne pravdu Božieho Slova, pretože miluje hriech, bude vydaný, aby veril týmto podvodom. Takže chronológia týchto udalostí podľa 2. listu Tesalonickým (aj iných textov) je nasledovná: 1. odpadnutie od viery. 2. predstavenie sa a vláda antikrista. 3. Pánov druhý príchod, kedy svojich verných „zhromaždí k Sebe“ a antikrista s jeho vernými zahubí „žiarou Jeho príchodu“.

17.  11 Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, 12 ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v týchto časoch rozvážne, spravodlivo a nábožne, 13 a očakávali blažené splnenie nádeje a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista.[33]

Z tohto textu by som chcel podčiarknuť dve skutočnosti. Po prvé, ľudia veriaci v tajné vychvátenie pred Veľkým Súžením ho používajú ako dôkaz na podporu svojej teórie. V akom zmysle? Hovoria: „Ak by mala Cirkev prechádzať tak tvrdým prenasledovaním v období antikrista, tak by sa to len ťažko dalo nazvať „blaženou (požehnanou) nádejou“. Na to ja hovorím, že práve preto príchod Pána môžeme nazývať požehnanou nádejou, pretože ten moment bude vyslobodením pre každého Kresťana od všetkých pokušení a hriechov, od vplyvu diabla a aj od všetkej bolesti, či prenasledovania. Práve taký človek najviac očakáva splnenie tejto „požehnanej nádeje“, ktorý prechádza niečím ťažkým. Človek, ktorého nič v živote netrápi, len ťažko bude úprimne volať: „Maranatha! Pane, príď skoro!“ To, čo tým chcem povedať je, že príchod Krista bude pre Kresťana splnením požehnanej nádeje, bez ohľadu na to, či už by prechádzal prenasledovaním v čase antikrista, alebo nie.

Po druhé, skutočnosť z tohto textu, ktorú by som chcel zdôrazniť je tá, že „blažené splnenie nádeje“ tu ide ruka v ruke s „príchodom slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista“, čo nám napovedá, že to bude jedna a tá istá udalosť – vychvátenie a príchod Krista v Jeho sláve.

18.  18 Pretože aj Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Telesne bol usmrtený, ale oživený Duchom, 19 v ktorom zostúpil a kázal väzneným duchom, 20 neposlušným kedysi, keď Božia zhovievavosť vyčkávala za dní Nóacha, staviteľa korábu, do ktorého vošlo a vodou sa zachránilo niekoľko, to jest osem, duší.[34]

Zástancovia vychvátenia pred súžením tvrdia, že ľudia, ktorí tu ostanú po príchode Pána Ježiša (po vychvátení) budú mať možnosť činiť pokánie a obrátiť sa. V podstate dostanú druhú šancu na spásu. Odôvodňujú to tým, že aj v momente, keď Boh zatvoril dvere na Arche a začal dážď, mnohí ľudia predsa museli vidieť, že Noach mal pravdu a museli činiť pokánie, a preto budú aj oni zachránení. Pre toto nemáme nijaký biblický základ. Ľudia odmietli vojsť do Archy a tým ich osud bol navždy spečatený. No niektorí zástancovia vychvátenia pred súžením používajú tento text z 1. Petra ako dôkaz, že mnohí z tých, čo zahynuli v potope budú v skutočnosti spasení. Všimnime si, že 20. verš vôbec nehovorí o tom, že by sa tí – kedysi neposlušní niekedy stali poslušnými. Tí „väznení duchovia“ sú preto väznení, lebo odmietli byť poslušní Bohu a nevošli do Archy. To, že im Pán Ježiš po svojej obeti na kríži kázal, nehovorí nič o tom, že by dostali možnosť uveriť Evanjeliu. Kázal im z najpravdepodobnejšieho dôvodu preto, aby v nebi, na Zemi aj v podsvetí každý vedel o Jeho slávnom víťazstve na Golgote. Môžeme vidieť, že Boh bol s tými ľuďmi neuveriteľne trpezlivý a zhovievavý. Čakal 120 rokov, aby uverili a vošli spolu s Noachom do Archy, až napokon Boh sám zatvoril dvere. Oni odmietli vojsť a zachránená bola len Noachova rodina.  Je to predobraz toho, ako sú veriaci (poslušní Kristovi) zachraňovaní v Arche – v Pánovi Ježišovi. Kto odmietne vstúpiť do tejto „Archy“, už nikdy nedostane druhú šancu – ako hovorí Písmo: „ako každý človek umiera len raz a potom bude súd“.[35] Potopa nie je obrazom Veľkého Súženia, je to obraz Božieho spravodlivého súdu nad neveriacimi, ktorý sa týka každého, kto nevstúpil dnu.

19.  3 Vedzte predovšetkým, že v posledných dňoch prídu posmievači, ktorí žijú, ako sa im zachce, 4 a budú sa posmievať: Čo sa stalo so sľubom o jeho príchode? Veď odkedy zosnuli otcovia, všetko ostáva tak, ako bolo na začiatku stvorenia! 5 Tým, čo to tvrdia, totiž uniklo, že nebesá boli oddávna a zem na Božie slovo povstala z vody a spočíva na vode. 6 Vodou bol niekdajší svet zatopený a zničený. 7 To isté slovo zachováva terajšie nebo i zem pre oheň a deň súdu a záhuby bezbožných ľudí. 8 To jedno však nech vám nezostáva skryté, milovaní, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. 9 Pán nemešká so svojím prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale je zhovievavý, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale chce, aby sa všetci dali na pokánie. 10 Pánov deň príde ako zlodej. Vtedy sa nebesá s rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem i jej diela budú súdené. 11 Keď sa toto všetko má rozplynúť, akí musíte byť svätí a nábožní vo svojom správaní vy, 12 čo túžobne očakávate príchod Božieho dňa, keď sa nebesá rozplynú v ohni a živly roztopia v páľave?! 13 Podľa jeho prisľúbenia očakávame nové nebo a novú zem, v ktorých prebýva spravodlivosť.[36]

Je to dlhší text, ale kvôli kontextu a bohatstvu témy Druhého príchodu Krista ho uvádzam celý. Chcel by som z neho podčiarknuť niekoľko myšlienok. Vidíme tu, že apoštol Peter varuje pred posmievačmi, ktorí nebudú veriť, že Pán Ježiš sa znovu vráti. Boh však celý vesmír drží vo svojich rukách a zadržiava súd. To je jediný dôvod, prečo život vo svete ide ďalej takpovediac, bezo zmeny. Jediný dôvod, prečo ešte neprišiel Boží súd na Zem je, pretože je zhovievavý ku mnohým, aby bol spasený čo najväčší počet ľudí. Biblia hovorí na mnohých miestach SZ aj NZ o tzv. dni Pánovom, alebo dni Hospodinovom. Všimnime si, čo o ňom hovorí apoštol Peter a aký ma on pohľad na posledné udalosti dejín sveta. Najprv hovorí, že Pánov deň príde ako zlodej. Na svet príde úplne nečakane – ale my vieme na základe 1. Tesalonickým 5:4, že nás, Kresťanov nemá prekvapiť ako zlodej v noci, keďže máme bdieť, byť na ten deň pripravení, pretože sme synovia dňa. Peter ďalej píše, že v ten deň sa nebesá s rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem i jej diela budú súdené. Tieto slová píše Kresťanom, aby boli pripravení na tento deň. Je to slávny návrat Ježiša Krista v moci, ktorý očakáva každý skutočný Kresťan. Ďalej nás Peter vyzýva k posvätenému a zbožnému životu a opäť, hovorí to každému, kto túžobne očakáva tento „Boží deň“, keď sa nebesá rozplynú v ohni a živly roztopia v páľave. Raz sa na ten deň Peter odkazuje ako na „Pánov deň“, a o dva verše ďalej o tom istom dni hovorí ako o „Božom dni“. Zástancovia vychvátenia pred súžením tvrdia, že deň Kristov (Pánov) a deň Boží (Hospodinov) sú dva rôzne dni. Prvý je deň vychvátenia a druhý je 2. Príchod Krista na Zem. Tu to vidíme veľmi jasne, že sa odkazuje na jeden a ten istý deň, ktorý máme všetci očakávať a kedy sa zavŕšia dejiny sveta. V 13. verši hovorí, že keď On príde, príde vytvoriť nové nebo a novú zem, ktoré spolu s Ním očakávame.

20.  14 Aj o nich prorokoval Henoch, siedmy po Adamovi, keď povedal: Hľa, prišiel Pán s desaťtisícmi svojich svätých, 15 aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých ľudí zo všetkých ich bezbožných skutkov, ktorými páchali bezbožnosť, a zo všetkých urážlivých rečí, ktoré bezbožní hriešnici vyslovili proti nemu.[37]

Júda v tomto texte hovorí o odsúdení falošných učiteľov. Cituje tu Henocha, ktorý prorokoval, že Pán bude prichádzať s desaťtisícmi svojich svätých, aby súdil bezbožných ľudí. Všimnime si, že Pán prichádza na Zem aj so svojou Cirkvou, aby súdil. Nie je tu žiadna zmienka o nejakom inom druhom Pánovom príchode, ktorý by mu predchádzal, alebo o príchode rozdelenom na niekoľko častí. Tento text hovorí len o jedinom – príchode Pána s Jeho svätými súdiť svet. Po vychvátení – a vyjdení v ústrety Pánovi, Pán zostupuje s vernými až na Zem, aby súdil svet a vylial naň Svoj spravodlivý hnev.

21.  7 Hľa, prichádza v oblakoch a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli. Nariekať budú nad ním všetky kmene zeme. Tak je. Amen![38]

Tu vidíme, že Pán Ježiš neprichádza tajne, ale každé ľudské oko Ho uvidí. Dokonca aj tí, čo Ho prebodli – to znamená ukrižovali. To značí, že v momente Jeho slávneho (jediného) príchodu v moci na Zem ho nebudú vidieť len živí ľudia vo svete, ale budú Ho vidieť aj duše mŕtvych ľudí. Pán Ježiš Kristus bol vzkriesený ako prvý[39], potom Jeho svätí pri Jeho druhom (to je prvé vzkriesenie)[40] príchode a nakoniec bezbožní k súdu. Všimnime si tiež, že prichádza v oblakoch – podobne ako v Matúšovi 24, 1. Tesalonickým 4, čo nám hovorí o jednej a tej istej celosvetovej a verejnej udalosti. Prečo budú nariekať nad Ním všetky kmene Zeme? Pretože vtedy, keď prišiel ako Spasiteľ sveta a bolo možné uveriť a činiť pokánie, Ho neprijali. Teraz však prichádza už len ako Sudca, ktorý spravodlivo odsúdi a potrestá každý ich hriech, pričom vedie, že je pre nich už neskoro.

22.  Pretože ty si zachoval moje slovo o vytrvalosti, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet preveriť obyvateľov zeme.

Tento text je používaný ako ďalší dôkaz o vychvátení pred súžením. Na začiatok treba povedať, že tieto slová boli v prvom rade adresované cirkvi v 1. storočí, vo Filadelfii, v malej Ázii. Nemôžeme si preto len tak privlastniť slová, aby sa nám hodili do našej teológie. Keď by sme chceli takýmto spôsobom pristupovať k výkladu biblických textov, prečo si rovno neprivlastniť aj slová určené Cirkvi v Smyrne? Tej Pán Ježiš napríklad hovorí, že bude trpieť.[41] Zachovať Kristovo slovo o vytrvalosti jednoducho znamená zachovať Jeho Slovo a Jeho Evanjelium v ťažko skúšaných časoch – kedy museli – Cirkev vo Filadelfii – trpezlivo znášať mnohé protivenstvá. Pán ich chváli za ich vernosť v prenasledovaní – skrze ktoré ich preskúšal a preosial.

A keď sa osvedčili, že sú mu skutočne verní za každých okolností, tak im zasľubuje úžasnú pomoc v budúcnosti. Hovorí im: Aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky... Slovo ochránim – „tereó“ znamená zachovať neporušene v skúške – nie zachrániť od skúšky – akoby sa ich ani nemala dotknúť, alebo akoby ňou nemali prejsť. Takže význam tohto veršu je takýto: „Pretože si trpezlivo znášal skúšku, ktorú som na teba dovolil dopustiť, JA osobne ta uchránim počas hodiny skúšky, ktorá príde na celý svet preveriť obyvateľov Zeme.“ Niektorí ľudia si myslia, že keďže je tam napísané: „uchránim ťa pred hodinou skúšky,“ že je to jasný text o tom, že cirkev bude vytrhnutá pred Veľkým Súžením. „Veď Boh predsa nenechá trpieť Kristovu nevestu.“ Z Písma, aj z histórie cirkvi vieme, že Boh dovolil, aby Jeho ľud prešiel nesmierne ťažkými skúškami, ale Svojich verných na to vždy uschopnil, zmocnil. On ich duchovne chránil v skúške, nie od skúšky. To je veľmi dôležité vedieť. Milióny mučeníkov v histórii Cirkvi neboli ochránení „pred skúškou“, ale „v skúške“. Tak isto apoštol Jakub píše vo svojom liste, že zo skúšok nemajú byť skleslí, ale sú vystavení skúške na posilnenie viery vo vytrvalosti.[42] Tu nejde o to, že by sa tí Boží verní báli fyzickej smrti – veď sám Pán Ježiš hovorí „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť. Bojte sa skôr toho, kto môže aj dušu aj telo zahubiť v pekle.“[43] Boli však uchránení duchovne – aby vytrvali až do konca a ostali verní Pánovi až na smrť. Tá hodina skúšky (hovoriac pre Cirkev vo Filadelfii) je akoby ohňom, ktorý má preskúšať a prepáliť vyznávajúcich Krista v tom období a vo vtedajšom svete (najpravdepodobnejšie v Rímskej Ríši). V tom čase vládli cisári, ktorí brutálnym spôsobom prenasledovali Cirkev. To je primárny význam Jeho slov. Ak by sme si ich typologicky (ako princíp Božieho konania) vztiahli na seba a posledné časy, vieme, že v posledných dňoch, počas vlády antikrista tí, čo nebudú mať znak šelmy na čele, alebo na ruke, nebudú môcť robiť v podstate nič. Pre mnohých to bude nesmierne pokušenie (skúška) vzdať sa viery v Krista. Pán ale svojim verným, znovuzrodeným Kresťanom dá nadprirodzenú silu vytrvať, hoci ich to bude stáť život, podobne ako dal silu verným vytrvať až do konca v celých dejinách Cirkvi.

23.  4 Ďalej som videl tróny, sadli si na ne a dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali Šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na čelo a na ruku. Tí ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. 5 Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. 6 Šťastný a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moc, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov. Zjavenie 20:4-6

Ako sme mohli vidieť v predošlých bodoch, v listoch 1. Tesalonickým a v 1. Korintským apoštol Pavol opisuje vychvátenie veriacich, ktoré sa udeje tesne po, alebo súčasne so vzkriesením mŕtvych. K Pánovi v ústrety idú svätí všetkých dôb – tí, čo zomreli v SZ, v období Cirkvi, aj tí, ktorí ostali nažive do toho momentu.

Zjavenie 20:4 hovorí, že účasť na tomto vzkriesení majú aj tí, ktorí boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie meno v období vlády antikrista. Sú nazvaní blahoslavenými a svätými, pretože sa ich týka to prvé vzkriesenie. O inom „prvom vzkriesení“ sa v Písme nikde nehovorí, to znamená, že toto tzv. prvé vzkriesenie a vychvátenie sa udeje na KONCI vlády antikrista a nie pred jeho vládou, nakoľko medzi vzkriesenými sú aj mučeníci z Veľkého Súženia. Zástancovia vychvátenia pred súžením tvrdia, že ľudia prichádzajúci z veľkého súženia síce nie sú vzkriesení spolu s „vychvátenými“ v prvom vzkriesení, ale ich vzkriesenie sa do neho počíta. Na to nemajú však nijaký adekvátny dôkaz. Je oveľa logickejšie veriť v jedno prvé vzkriesenie ako v dve oddelené „prvé vzkriesenia“.

Záver

Po štúdiu týchto biblických textov som prišiel k záveru, že neexistuje jediný prípad v učení Pána Ježiša Krista, apoštola Pavla, či Jána, že by Cirkev bola z tohto sveta evakuovaná pred Veľkým Súžením. Taktiež som zistil, že vychvátenie a Druhý Príchod Krista je tá istá udalosť, ktorá nebude nijakým spôsobom tajná. Verím, že sa tieto udalosti udejú až na konci Veľkého Súženia, kedy sa slávnym príchodom Pána Ježiša Krista v moci ukončí prenasledovanie a vláda antikrista a zaháji sa večné kráľovstvo Krista, kde už nič Božím verným nebude škodiť.[44]

---

[1] Zjavenie Jána 22:12

[2] Lukáš 14:33

[3] 2. Tesalonickým 1:9-10

[4] Matúš 24:24-27

[5] 1. Tesalonickým 5:1-4

[6] Matúš 24:37-42

[7] 1. Tesalonickým 5:3

[8] Matúš 24:29-31

[9] Lukáš 21:25-28

[10] Lukáš 21:34-36

[11] Lukáš 12:34

[12] 1 Tesalonickým 4:17

[13] Ján 14:1-3

[14] Zjavenie 21:1

[15] Ján 17:15

[16] 1. Korintským 15:20-24

[17] Zjavenie Jána 20:6

[18] Žalm 110:1; Skutky 2:34-35; Hebrejom 1:13

[19] 1. Korintským 15:50-53

[20] Matúš 16:18

[21] 1. Tesalonickým 1:9-10

[22] 1. Tesalonickým 5:9-10

[23] Ján 3:36

[24] 1. Tesalonickým 4:13-16

[25] 1. Korintským 15:24

[26] 1. Tesalonickým 5:1-8

[27] 2. Tesalonickým 2:8

[28] 2. Tesalonickým 1:6-10

[29] 1. Korintským 15:50-53; 1. Tesalonickým 4:13-16

[30] 2. Tesalonickým 2:1.4

[31] 2. Tesalonickým 2:6-8

[32] 2. Tesalonickým 2:8-12

[33] Títovi 2:11-13

[34] 1. Petra 3:18-21

[35] Hebrejom 9:27

[36] 2. Petra 3:3-13

[37] Júda 1:14-15

[38] Zjavenie Jána 1:7

[39] 1. Korintským 15:20-24

[40] Zjavenie Jána 20:5

[41] Zjavenie Jána 2:10

[42] Jakub 1:2-4

[43] Matúš 10:28

[44] Zjavenie 21:22-27

Link pre stiahnutie v PDF: https://uloz.to/!xYXQsr78hG1t/biblicke-studium-vychvatenie-a-2-prichod-pana-jezisa-krista-pdf