ČO AK... bol Ježiš Kristus
naozaj vzkriesený?
„Ja
som VZKRIESENIE a ŽIVOT. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť. A nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu?“
Ježiš Kristus
Obsah
Prajem Vám pekný deň! To, že sa Vám dostala
táto brožúrka do rúk a začali
ste si ju čítať nie je náhoda. Je to Božia milosť a láska voči Vám, ktorá sa
nemusí už nikdy viac vo Vašom živote zopakovať. Tak by som Vás chcel povzbudiť, aby ste touto
vzácnou milosťou bez
rozmyslenia nepohrdli a nepremárnili ju.
Väčšina ľudí verí tomu, že Pán Ježiš Kristus
bol ukrižovaný, zomrel, ale nie každý verí tomu, že bol reálne, fyzicky
vzkriesený z mŕtvych...
A) Bol Ježiš Kristus naozaj vzkriesený?
Na začiatok by som Vám osobne chcel položiť
nasledujúcu otázku: „Veríte, že Ježiš Kristus bol vzkriesený?“ Pretože ak Ježiš
Kristus JE dnes vzkriesený a živý,
tak Váš život už viac nemôže ostať rovnaký. Prečo? Jednoducho preto, že tento
človek, Ježiš Kristus je naozaj tým, za koho sa vydával – Božím Synom,
a teda musel hovoriť počas svojho života nič menej než ČISTÚ PRAVDU. Jeho slová už potom nie sú len slovami jedného
z učiteľov morálky, alebo
náboženského vodcu, ale slovami Živého Boha, ktorý stvoril tento vesmír
a má nárok na všetko v ňom. Ak je Kristus vzkriesený, tak
stručne povedané: Biblia má pravdu. V 1. liste Korintským apoštol Pavol
hovorí Kresťanom šokujúcu vec: „Ak
však Kristus nebol vzkriesený, márna je vaša viera — ešte vždy ste vo svojich
hriechoch.“[1]
Dosť šokujúce prehlásenie plné presvedčenia, nemyslíte? Tým sa snaží povedať,
že ak Kristus dnes nie je živý, tak Kresťania sú len skupinou oklamaných ľudí,
ktorí žijú v ilúzii. Ak nie je vzkriesený, tak Kresťanstvo je tým najväčším
podvodom v dejinách ľudstva.
Všetko v Kresťanstve stojí a padá na
doslovnom, telesnom vzkriesení Ježiša Krista. Kresťanská viera nikdy nemala
stáť na zbožnom prianí
slabomyseľných ľudí, ale na dostatočných a veľmi presvedčivých dôkazoch. Máme
teda nejaké dôkazy o Jeho vzkriesení? Je ich niekoľko.
1. Ježiš Kristus bol popravený na rímskom
kríži
Možno sa pýtate: „Ale ako môže smrť Ježiša
dokazovať Jeho vzkriesenie?“ Predtým ako niekto vstane z mŕtvych, musí byť
naozaj mŕtvy. Máme k dispozícii archeologické vykopávky ľudí, ktorí boli
popravení rovnakým spôsobom – ukrižovaním – čo úplne sedí so spôsobom popravy Ježiša Krista.
Existuje teória o tom, že Ježiš Kristus skutočne nezomrel, len omdlel
a zobudil sa v hrobe, ale zvážme tieto dôkazy: Ježiš bol najprv
zbičovaný ostrými kovovými hákmi, niesol na pleciach ťažký drevený kríž, dali
mu na hlavu korunu z tŕnia, klincami mu prebodli zápästia a chodidlá
a kopijou prebodli bok, potom ho dali dolu z kríža, zabalili do 50 kg
vážiaceho pohrebného rúcha, vložili do hrobu, otvor ktorého privalili kameňom
vážiacim od 2-3 ton a potom sa zrazu preberie, odbalí, a po tom
všetkom by mal silu odvaliť 2 tonový kameň a odísť? Je logickejšie veriť, že On
skutočne zomrel a potom vstal z mŕtvych ako to sám predpovedal, ako
veriť v to, že len omdlel a potom sa prebral.
2. Ženy ako prvé svedkyne vzkriesenia
Je veľmi zaujímavý fakt, že to boli práve
ženy, ktoré ako prvé na vlastné oči
uvideli prázdny hrob a vzkrieseného Ježiša. Prečo zaujímavý fakt? Pretože
keby ste v Grécko – Rímskom svete a špeciálne u Židov chceli
sfalšovať príbeh o vzkriesení, rozhodne by ste nechceli do príbehu zakomponovať
ženy ako svedkyne prázdneho hrobu. Nikto by vám neveril.
Ženy boli v tom čase všeobecne vnímané
ako menej cenné než muži a je známe, že keď sa Žid modlil, tak hovoril: „Bože
vďaka Ti, že nie som pohan
a vďaka, že nie som ženou!“ Vieme, že boli potrebné dva ženské hlasy, aby
sa vyrovnali jednému mužskému. Teda svedectvo žien je jedna vec.
3. Naplnené proroctvá
Ďalším dôkazom vzkriesenia sú proroctvá.
Vieme, že sám Ježiš Kristus povedal: „Zborte tento chrám a ja ho za tri dni
vystavím“[2]
– a to hovoril samozrejme o svojom tele. Viac krát Ježiš svojim
učeníkom dopredu predpovedal, čo sa s Ním musí stať: že bude trpieť,
zomrie, ale vstane z mŕtvych: „Vtedy
si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a
vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. Vydajú ho pohanom,
vysmejú ho, potupia a opľujú.
Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.“[3]
Vieme, že Žalmista približne tisíc rokov
pred udalosťou odkazuje na
vzkriesenie, keď hovorí: „lebo ma nenecháš v ríši smrti a svojmu
zbožnému nedáš uzrieť porušenie.“ Alebo napríklad Žalm 22 so zarážajúcimi detailmi opisuje
ukrižovanie Ježiša Krista, a to dávno pred tým ako Rimania vynašli tento
krutý spôsob popravy.[4]A dokonca
v Izaiášovi 53 môžeme vidieť, že
trpiaci služobník nezostane mŕtvy, ale
vstane.[5]
4. Telo sa nikdy nenašlo
Úplne prvá námietka proti vzkrieseniu Ježiša
Krista bolo tá, že Jeho učeníci
ukradli Jeho telo. Len tu niečo nesedí – títo učeníci by len tak neukradli Jeho telo,
a potom sami položili život za mŕtveho Krista. Jediné logické vysvetlenie
je, že skutočne verili (vrátane
skeptikov) v to, že je naozaj
vzkriesený. No nielen to. Ak by niekto iný ukradol Jeho telo a učeníci by
vyhlasovali: „Je vzkriesený!“ Prečo sa nenašiel nikto, kto by prišiel
s dôkazovým materiálom – Jeho mŕtvym telom, že učeníci vlastne klamú
a celé je to podvod? Jednoducho preto, že Kristus je naozaj vzkriesený! Nikto
v histórii nebol schopný objaviť telo Ježiša Krista. Nie je to ohromujúce, že
práve z toho miesta, kde množstvo ľudí bolo svedkami Kristovej popravy, z Jeruzalema sa stalo epicentrum,
z ktorého Kresťanstvo doslova explodovalo?
Prečo je to tak? Jednoducho preto, že
Ježiš - ŽIJE!
5. Viac ako 500 očitých svedkov + prvé
krédo
Máme k dispozícii písomný záznam zjavenia
sa Pána po vzkriesení,
kedy sa Ježiš pri viacerých príležitostiach zjavuje napríklad Petrovi, svojmu
bratovi Jakubovi, a dokonca 500 svedkom súčasne: „Lebo predovšetkým som vám
odovzdal, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy,
že bol pochovaný a tretieho dňa
vzkriesený podľa Písem, a že sa zjavil Petrovi a potom Dvanástim. Potom sa
zjavil naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina doteraz žije, niektorí
však pomreli. Potom sa zjavil Jakubovi a ďalej všetkým apoštolom. Nakoniec zo
všetkých, ako nedochôdčaťu, sa zjavil aj mne.“[6]
Niektorí môžu povedať: „Mali halucinácie...“ Ale aby 500 ľudí malo tú istú halucináciu
v tom istom čase? Niekedy
je proste jednoduchšie veriť pravde ako veriť v nejaký mýtus
o halucinácii. Pavol hovorí, že väčšina z tých ľudí je stále nažive,
inými slovami: „Ak máte pochybnosti o Jeho vzkriesení, môžete sa osobne
stretnúť s očitými svedkami!“
Taktiež, biblickí výskumníci sa zhodujú na
tom, že tento text (1 Kor.15) bol jednou z prvých foriem
kresťanského vyznania viery, ktoré vzniklo od 2 do 3 rokov od spomínaných
udalostí, čo nenecháva žiadne miesto pre vytvorenie akéhosi mýtu
o vzkriesení.
6. Učeníci pred a po vzkriesení
Ježiša
Je zaujímavý fakt, že v momente ukrižovania
ešte ani Jeho učeníci nerozumeli tomu, čo sa vlastne udialo, a že to bol
od začiatku Boží plán. Domnievali sa, že ich Pán zlyhal. Boli zúfalí
a skrývali sa, pretože na vlastné oči videli ako ich Pán a učiteľ
zomrel na kríži, a bol pochovaný. Dokonca Peter zo strachu
o svoj život zapiera Ježiša, že by Ho vôbec poznal. No o pár dní sa
niečo radikálne zmenilo. Z každého z nich sa stáva horlivý
evanjelista, ochotný trpieť a položiť život kvôli svedectvu
o vzkriesení Ježiša Krista. Ten istý zbabelý Peter je ochotný zomrieť za
pravdu Kristových slov ukrižovaním dolu hlavou a každý jeden z nich zomrel
mučeníckou smrťou. Nikto by nezomrel za
niečo, o čom by vedel, že nie je pravdou. Jediné logické vysvetlenie je,
že Ho skutočne videli živého, čo ich povzbudilo k šíreniu kresťanskej
zvesti.
7. Zmenené životy miliónov ľudí
Vezmime si napríklad len apoštola Pavla,
ktorý bol skeptik a židovský prenasledovateľ Cirkvi, ktorý považoval nové
učenie Kresťanstva za blud. Pavol bol na ceste do Damašku a chystal sa
pozatvárať a pozabíjať Kresťanov za to, že veria v Ježiša Krista, v tom sa mu zjavuje vzkriesený
Kristus, čo je pre Neho taká silná udalosť, že v Neho uverí a jeho
smerovanie života sa zmení viac ako by
to slová dokázali opísať.[7]
V ten deň sa z neho samého stal
horlivý nasledovník Krista, ktorý
riskoval svoje zdravie a život, aby správu o Jeho smrti
a vzkriesení rozšíril do celého vtedajšieho sveta, a ktorý napísal
väčšinu listov Novej Zmluvy. Ak by nezažil vzkrieseného Krista, bolo by logicky nemožné
vysvetliť jeho obrátenie a nasadenie pre hlásanie Evanjelia Ježiša
Krista.
Takže toto bolo niekoľko dôkazov
o vzkriesení Krista. Ak Kristus bol skutočne vzkriesený z mŕtvych,
nebol to len veľký učiteľ morálky, nebol to len náboženský vodca a dokonca
nebol to len prorok. Ježiš Kristus teda musí byť tým, za koho sa celý čas
vydával – Božím Synom, Bohom v ľudskom tele.
(pre viac dôkazov o vzkriesení a v prospech vierohodnosti
Biblie môžete navštíviť stránku: www.animans.sk)
B) Čo Ježiš Kristus, Boh a človek učil, a
prečo prišiel na túto Zem?
Chcel by som Vám v skratke priblížiť
Jeho učenie a povedať Vám o tej najúžasnejšej správe akú ste kedy počuli,
alebo budete počuť, pretože má moc zásadným spôsobom pozitívne zmeniť Váš
život.
No nielen to, má moc dať Vám večný život
v Jeho prítomnosti, kde je nekonečná radosť a pokoj. Tá správa sa
nazýva „Evanjelium Pána Ježiša Krista.“ Je to správa o nesmierne veľkej
Božej láske k človeku a osobnejšie – k Vám.
Slovo „Evanjelium“ znamená jednoducho „Dobrá
Správa“. Je to najmä dobrá správa
o tom, čo Pán Ježiš Kristus vykonal pre hriešnych ľudí. Žiadny človek by
však túto najradostnejšiu správu nemohol dostatočne pochopiť, ak by sa najprv
nedopočul o tej najdesivejšej.
1. Tá najhoršia správa pre človeka!
Váš najväčší problém nespočíva
v zdravotných problémoch. Nespočíva ani v problémoch vo vzťahu
s rodičmi, či deťmi. Tiež
nespočíva ani v nezamestnanosti a nedostatku financií. Váš najväčší problém
a zároveň tá najdesivejšia správa, akú sa kedy v živote dopočujete
znie: BOH JE DOBRÝ! Možno sa pýtate:
„Ale prečo by ma toto malo
vydesiť?“ Jednoducho preto, že VY NIE
STE DOBRÝ! Biblia jasne hovorí, že Boh je dokonale svätý, čistý a do Jeho prítomnosti nemôže vojsť nič,
čo je hriešne a nečisté.[8]
On je tiež spravodlivý Sudca, ktorý na konci bude súdiť každého človeka podľa
jeho skutkov[9]
a to v konkrétny deň, ktorý na to ustanovil.[10]
Možno, že si o sebe myslíte, že ste
vlastne vo svojom srdci dobrý človek, no Biblia hovorí: „Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné, kto sa
v ňom vyzná?“[11]
Alebo si možno hovoríte a porovnávate sa
s druhými: „ja nie som predsa taký zlý človek ako nejaký vrah, zlodej a násilník!“
No na poslednom súde nebude záležať na tom,
či sme boli lepší, alebo horší ľudia ako ostatní, no predovšetkým bude záležať
na tom, či sme spĺňali BOŽÍ ŠTANDARD. Boží štandard na človeka
je absolútna svätosť, dokonalá čistota a spravodlivosť a Biblia jasne hovorí,
že všetci ľudia sme na jednej pozícii pred Bohom: „Niet spravodlivého ani jedného“[12]
a tiež: „Niet totiž rozdielu, lebo VŠETCI zhrešili a nemajú Božiu slávu.“[13] Človek
bol stvorený na to, aby sa
tešil zo vzťahu s Bohom, a aby Ho zo srdca všetkým čo je, a čo má, uctieval. Každý človek prestúpil
Boží dokonalý zákon a zhrešil. Nebolo však tomu vždy tak. Písmo jasne hovorí
o tom, že bol čas, kedy ľudia neboli hriešni, a preto ani smrteľní,
no rozhodli sa prikloniť na stranu Božieho odporcu, satana.
Vtedy človek duchovne zomrel. Odvtedy ľudia
bežia od Boha čo najďalej, alebo sa
k Nemu snažia dostať „po svojom,“ a nie tou Jeho Cestou. Odvtedy
ľudia hľadajú viac svoju slávu, nie slávu Živého Boha. S hriechom vstúpila
do sveta smrť, bolesť, nespravodlivosť a odlúčenie od Boha.[14]
Biblia hovorí, že „mzdou hriechu je smrť.“ To znamená, že všetci ľudia stoja pred Bohom odsúdení na
smrť – a to nie len telesnú, ale na večnú smrť v zatratení, a to bez ohľadu na to, koľko dobrých skutkov
vykonali. Písmo je jasné v tom, že ani tisíc dobrých skutkov nemá
schopnosť odčiniť jeden spáchaný hriech.
Sám Pán Ježiš veľmi často vyučuje
a varuje o reálnej existencii miesta večného trestu a múk, pekla: „Tak
to bude aj na konci sveta: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a
uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“[15]
Je to miesto mučenia, ktoré horí ohňom
a sírou,[16]je
nazvané „vonkajšou tmou“[17]a
ohnivým jazerom, kde bude spolu s ľuďmi, ktorí odmietli Krista trpieť aj satan
s jeho padlými anjelmi.[18]
Zostávať už počas života na Zemi v tomto
stave duchovnej smrti je nesmierne nebezpečné, pretože ten, kto odmieta
nasledovať Božieho Syna, „neuzrie život, ale spočíva na ňom Boží
hnev,“[19]
ktorý raz bude v plnej sile vyliaty na toho človeka, pretože Boh
hriech nenávidí.
O pekle hovorí aj posledná kniha Biblie,
Zjavenie Jána: „Ale zbabelci,
neveriaci, nemravníci, vrahovia, smilníci, čarodejníci, modloslužobníci a
všetci luhári budú mať podiel v ohnivom jazere, horiacom sírou; to je tá druhá
smrť.“[20]
Na inom mieste je zase napísané, že „ľuďom
je určené RAZ UMRIEŤ a potom príde súd“[21],
to znamená, že o večnosti človeka sa rozhoduje tu na Zemi. Neexistujú
druhé šance ako napríklad reinkarnácia, alebo očistec. Po smrti sa duša človeka
ocitá tvárou v tvár Svätému Bohu, kde sa bude zodpovedať za každé slovo,
skutok a myšlienku.
Úžasnou pravdou je, že tento svätý Boh „CHCE,
aby všetci ľudia boli spasení a spoznali pravdu.“[22]
Niektorí ľudia na to namietajú: „Ale
prečo Boh jednoducho všetkým ľuďom neodpustí ich hriechy a neprijme ich do
neba?“ Predstavte si takýto príbeh...
Je pokojný nedeľný večer. Sedíte so svojou
vzácnou rodinou a priateľmi pred televízorom, no v tom zrazu cez
dvere do vášho bytu vtrhne ozbrojený muž s kuklou a všetkých postrieľa,
len vám sa podarí vyjsť bez ujmy na zdraví. Zlodej vám z bytu vezme
cennosti a dá sa na útek.
S vypätím všetkých síl ho dobehnete, premôžete a odovzdáte do rúk
polície. Neskôr ho dovedú na súd a tam sudca zlodejovi povie takúto vec: „Viete,
ja som dobrý, milosrdný sudca, preto vám odpúšťam všetky vaše zločiny. Ste
voľný!“ Ako by ste sa cítili v takejto situácii? Neboli by ste celý bez
seba od hnevu a nekričali by ste, že toto je vrchol nespravodlivosti,
a že ten sudca je skazenejší ako ten zlodej a vrah?
Presne o to ide. Boh nám hriešnikom
nemôže „len tak“ odpustiť. Ak je On dokonale dobrý a spravodlivý, tak musí
potrestať hriech a toho, kto ho koná – hriešnika. Boh túto svoju vlastnosť
nedokáže zaprieť, alebo obísť, a nemôže povedať: „Odpúšťam ti,“ pretože by
sa stal nespravodlivým.
Najvážnejšou otázkou celej Biblie je teda
toto: „Ako môže spravodlivý Boh nechať
nás, nespravodlivých ľudí bez trestu a stále ostať spravodlivým?“
Taktiež mnoho náboženských ľudí bude
v posledný deň zdesených z toho, že u Boha nezáležalo na tom,
koľko dobrých skutkov vykonali, koľkokrát išli do kostola a prijali
sviatostí, na ktoré sa tak veľmi celým srdcom spoliehali. Mnohí ľudia sa
spoliehajú na cirkev, ale tá ich padlé postavenie nemôže vyriešiť miesto nich. Pán
Ježiš im bude musieť vyhlásiť: „Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa,
páchatelia neprávosti!“[23]
Skutočné Kresťanstvo je o niečom inom. Je predovšetkým o skutočnom vzťahu so
vzkrieseným Ježišom Kristom a Bohom Otcom.
Je dôležité uvedomiť si, že najväčší problém
človeka nie sú len samotné vykonané hriechy, ale súčasne padlá ľudská
prirodzenosť – srdce, ktoré miluje konať presne to, čo je v opozícii Božej
vôli, a ktoré si volí čokoľvek
iné miesto pravého Boha. Toto srdce je mŕtve voči Bohu. Boh dal človeku
svedomie, podľa ktorého vie rozpoznať, čo je dobré a čo zlé, no človek je
srdcom tiahnutý ku zlému. Netreba snáď ani pripomínať, že nijakého človeka nie
je potrebné učiť ako kradnúť, smilniť, byť sebecký, nevážiť si svojich rodičov
a podobne. Človek sa už rodí s týmto vnútorným tiahnutím k hriechu,
a preto je jeho otrokom. Aby sa to zmenilo, z tohto otroctva
musí byť vyslobodený. Jeho srdce musí byť zmenené. „Súd je v tom, že svetlo (Boh)
prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu (hriech) než svetlo, lebo ich
skutky boli zlé. Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo (Boha) a nejde na
svetlo (k Bohu), aby jeho skutky nevyšli najavo.“[24]
Tragická skutočnosť je, že my sa nedokážeme
donútiť niečo chcieť, alebo milovať – to predsa musí ísť zo srdca. Lenže naše
srdce je mŕtve, skazené, nechce Božiu vôľu a Jeho plán pre náš život, a preto nám ho musí zmeniť niekto
z vonku, niekto nás z tohto otroctva musí vyslobodiť – sám Boh. Apoštol
Ján to krásne vyjadril týmito slovami: „Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť
kráľovstvo Božie.“[25]Ako
je teda možné „narodiť sa znova“? Môžete sa to dozvedieť v ďalších
riadkoch.
2. Evanjelium – Tá najlepšia správa pre
človeka!
Ak si uvedomujete svoju vlastnú hriešnosť
a biedu pred Bohom, a to, že Mu vlastne nemáte čo ponúknuť
a nevidíte východisko svojej situácie, tak len vtedy môžete pochopiť
a prijať tú „Dobrú Správu.“ Len
vtedy Vám zažiari nádherné a vzácne svetlo Evanjelia! Boh sám našiel
východisko, našiel riešenie na túto našu beznádejnú situáciu! Boh sám, večný Boží
Syn sa sám z lásky k nám stal ľudskou bytosťou ako sme Vy a ja,
žil dokonale bezhriešny život, aký sme nikdy nedokázali žiť a dobrovoľne
položil svoj život ako obeť za nás na kríži. A tým Boh urobil všetko potrebné,
aby napravil to, čo hriech pokazil.
Pán Ježiš Kristus bol poslaný na Zem, aby nám
prakticky preukázal nesmiernu Božiu lásku k človeku: „Veď Boh tak miloval svet, že dal
svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný
život.“[26]
On netúži nikoho odsúdiť, ale spasiť čo najviac ľudí: Lebo
Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil.[27] Boh
nás všetkých chce zachrániť CEZ KRÍŽ
Jeho vlastného Syna.
Čo sa ale na tom kríži naozaj udialo? Aký to má celé význam? Pán Ježiš
Kristus dobrovoľne vydal seba samého, aby Ho Boh Otec odsúdil. Keď sa to stalo,
tak na Neho doľahla plná váha Božieho hnevu voči hriechu a hriešnikom,
hoci On bol úplne čistý a nevinný. Tým prijal spravodlivú odplatu za
hriech NAMIESTO NÁS. Preto sa na
kríži udiala tá najväčšia a najšokujúcejšia výmena v histórii: Na jednej strane - hriechy človeka
niesol na Sebe a vytrpel trest smrti a odlúčenia od Boha Otca, čo sme
si my zaslúžili, a na druhej strane bola Jeho dokonalá svätosť pripísaná
nám, ktorí sme v Neho uverili. A nič z tohto sme si ničím
nezaslúžili. Preto sa to volá MILOSŤ –
nezaslúžený prejav Božej láskavosti.
Tesne pred svojou smrťou povedal Ježiš svojim učeníkom: „Nikto
nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov.“[28]
No hriešnici, za ktorých Ježiš zomrel nie sú Jeho priateľmi – sú to Jeho
nepriatelia, ktorí ustavične svojimi skutkami zneucťujú Boha. Preto apoštol Pavol píše v liste
Rímskym 5:7-8: „Sotvakto zomrie za
spravodlivého (dobrého), aj keď za dobrého sa azda niekto odhodlá
zomrieť. No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď
sme boli EŠTE HRIEŠNI (zlí, nepriatelia).“[29]
Kto s akou láskou by položil svoj život za svojich nepriateľov? Len Boh
s nadprirodzenou láskou.
Len a len kvôli Jeho láskavej obeti môže pre nás platiť: „A tak teraz už nieto odsúdenia
tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi.“[30]
Boží hnev bol upokojený, Jeho spravodlivosti bolo učinené zadosť.
A tak platí nasledovné slovo: „Kto verí v Neho, nebude odsúdený, ale ten,
kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.“[31] Ak
niekto bude na poslednom súde odsúdený, bude to len pre tento jeden dôvod: Že
neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho, Záchrancu.
Pán Ježiš každému, kto sa Ho rozhodne nasledovať zasľubuje viac než
úžasné veci, ktoré sa nedajú ani v najmenšom porovnať s tým, čo
človeku môže ponúknuť tento svet: „Každý, kto pre moje meno opustil domy alebo
bratov, alebo sestry, alebo otca, alebo matku, alebo deti, alebo polia, dostane
stonásobne viac a bude dedičom večného života.“[32]
Vierou v Ježiša Krista sa človek znovu narodí, a preto Božie
Slovo hovorí o Kresťanoch ako o víťazoch a Božích deťoch: „Kto zvíťazí, zdedí toto všetko; ja
mu budem Bohom a on mi bude synom.“[33]Človek
v tom momente dostáva nové oživené srdce, novú prirodzenosť, ktorá ho vedie
k životu v svätosti, láske a v pravde. Každý skutočne
veriaci a znovuzrodený človek dostáva do svojho vnútra aj Božieho Ducha,
ktorý mu je radcom, potešiteľom a posilou v ťažkých duchovných
skúškach. Ľudia vo svete túžia po slobode, pretože duchovne sú v otroctve,
z ktorého sa nemôžu sami vymaniť a môžeme to vidieť všade naokolo – rozbité rodiny,
závislosti, okultizmus, materializmus a nenávisť. Znovuzrodený človek sa
dostáva z tohto otroctva diabla a hriechu pod moc Božieho Syna, kde
vládne skutočná sloboda od týchto vecí: „Keď vás teda Syn vyslobodí,
budete skutočne slobodní.“[34]
A apoštol Pavol to potvrdzuje slovami: On nás vytrhol z moci tmy a
preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna.“[35]
Boh zasľubuje vykúpeným a spaseným ľuďom, že budú nekonečne dlhý
čas žiť v Jeho Kráľovstve, v prítomnosti Toho, kto ich tak miluje, že
za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Apoštol Ján videl to, čo skutočných Kresťanov čaká: „Videl
som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už
niet. A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha,
pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. A počul som mohutný hlas od
trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s
nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť
už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo
prvotné sa pominulo. A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím
nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé.“[36]
C) Čo Boh žiada od človeka, aby ho mohol
zachrániť?
Boh žiada od každého človeka dve veci, aby ho
mohol zachrániť pre večný život:[37]
1. Pokánie – nielen aby vymenoval svoje hriechy, ale aby ich skutočne v srdci
ľutoval, vyznal ich Bohu a odvrátil sa od nich ako aj od svojho predošlého
spôsobu života v hriechoch. Pokánie tiež znamená, že si človek uvedomí
svoju nedostatočnosť pred Bohom a potrebu Jeho milosti a odpustenia.
2. Vieru v Evanjelium – aby sa celým srdcom spoľahol na
záchranné a zástupné dielo Pána Ježiša Krista. To znamená, aby odmietol akýkoľvek iný spôsob
spásy okrem zástupnej obete Pána Ježiša Krista. Božie Slovo je v tomto
jasné, či už sa to týka zásluh z našej strany: „Veď ste spasení MILOSŤOU skrze
vieru. A to nie je z vás, je to Boží
dar. NIE ZO SKUTKOV, aby sa nikto nevystatoval“.[38] Skutočná
spása je bez akýchkoľvek skutkov na našej strane „aby sa nikto nevystatoval.“ Ak
by bola spása z dobrých skutkov, človek by
sa mohol sebavedome postaviť pred Boha a povedať: „Robil som mnoho
dobrých skutkov a preto ma musíš prijať do nebeského kráľovstva – dlžíš mi
to!“ No keďže je spása z udelenej Božej milosti na základe úprimnej viery
v Krista, tak všetka sláva náleží Bohu. On to spasenie vo večnosti naplánoval a aj úspešne
dokončil. Taktiež sa to týka odmietnutia akéhokoľvek iného náboženského
vodcu, gurua a podobne: „A v NIKOM INOM niet spásy, lebo pod
nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“.[39] Pán
Ježiš sám hovorí o sebe ako o jedinej možnej ceste k Bohu: „Ježiš
mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie
skrze mňa.“[40]
Kto úprimne hľadá pravdivú cestu k ozajstnému životu, nájde ju: „Proste
a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám.“[41]
D) Osobné rozhodnutie
Božie Slovo – Biblia k Vám hovorí jasnou
rečou: „Ak DNES počujete Jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia.“[42]
Mladí ľudia často hovoria: „O náboženské veci
sa budem zaujímať, keď budem na dôchodku, ja si chcem užiť život!“ V skutočnosti
nikto na svete nevie, či mu je určené žiť ešte 50 rokov, 5 rokov, alebo sa nedožije už ani
zajtrajška, a je preto TAK
nesmierne dôležité zmieriť sa s Bohom, kým je ešte čas – čas milosti. Ak
stále máte pocit, že to rozhodnutie môžete nechať na inokedy, tak Písmo Vás
opäť povzbudzuje: „Hľa, teraz je príhodný čas, hľa, teraz je deň spásy!“[43]
Život s Ježišom Kristom je neporovnateľne zaujímavejší a lepší ako
to, čo ponúka tento svet – zábava, alkohol, sex a podobne.
Staňte sa spaseným človekom už dnes! Božie
Slovo hovorí, že už tu na Zemi si môžete byť istý večným životom, ktorý so
sebou prináša nesmiernu radosť a pokoj, aký ste dosiaľ nepoznali:
„Toto som napísal vám, čo veríte v meno
Božieho Syna, aby ste VEDELI, že máte večný život.“[44] Podľa učenia Pána Ježiša Krista máte teda len
dve možnosti: Môžete sa rozhodnúť nasledovať Pána Ježiša Krista a žiť na
veky, alebo zatvrdiť svoje srdce voči Jeho slovám a zahynúť na veky. Tak
ako je isté, že každý človek raz umrie, tak je isté aj to, že sa každý postaví
pred Boží súd, kde budú zjavené aj tie najtajnejšie zákutia ľudského srdca. Je
možné, že máte pocit, že ste taký hriešny a špinavý, že určite Ježiš
neprišiel pre takého ako ste Vy, a že
Vás Boh nikdy nebude chcieť prijať. Chcem Vám povedať, že Ježiš Kristus hovorí
niečo iné: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať
spravodlivých, ale hriešnikov.“[45]Ak
si o sebe myslíte, že ste v podstate dobrý človek, tak máte pravdu –
takých Ježiš neprišiel zachrániť. No pre tých, čo si uvedomujú svoju „chorobu“
hriechu a nedostatočnosť pred Bohom je tu dobrá správa: Práve kvôli Vám
Kristus prišiel! Neexistuje taký hriech, ktorý by nám Boh nedokázal, alebo
nechcel odpustiť – akokoľvek vážna je to vec. Jeho obeť je dostatočná a Jeho krv
dosť mocná, aby nás obmyla od všetkej špiny. Apoštol Ján to vyjadril týmito
slovami: „Ak hovoríme, že sme bez
hriechu, klameme sami seba a nieto v nás pravdy. Ale ak vyznávame svoje
hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej
neprávosti.“[46]
Pán Ježiš raz povedal, že „toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem“[47].
Dôležité je však neostať na mieste a PRÍSŤ
k Nemu v modlitbe.
Prijmite najprv tú zlú správu o sebe, vyznajte
Mu svoje hriechy, učiňte z nich skutočné pokánie a súčasne sa celým srdcom
spoľahnite v Jeho Evanjelium – v tú dobrú správu. Aj v dnešnej dobe
zmietanej neistotou a globálnymi zmenami je Ježiš Kristus tou jedinou
kotvou, na ktorú sa možno spoľahnúť v búrkach života, je majákom nádeje
pre tápajúcich v tme beznádeje
a skalou večnej záchrany pre tých, čo v Neho dúfajú.
E) Aké sú ďalšie kroky?
1. Krst – Ak
sme učinili pokánie a uverili v Evanjelium, Božie Slovo nás vyzýva k
tomu, aby sme sa dali pokrstiť v meno Otca, Syna a Svätého Ducha na
vyznanie viery ponorením, čo symbolizuje stotožnenie sa so smrťou Krista a Jeho
vzkriesením: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.“[48] Ponorením
vyznávame, že náš starý, hriešny človek zomiera a je pochovaný
a vynorením vyznávame vzkriesenie k novému duchovnému životu
nasledovania Krista.
2. Božie Slovo
– Písmo hovorí o uverení v Ježiša
Krista ako o skúsenosti nového duchovného narodenia – znovuzrodenia. Tak ako každé novonarodené dieťa
potrebuje piť mlieko, tak podobne aj znovuzrodený človek potrebuje prijímať
každodenne duchovnú stravu Božieho Slova: „ako práve narodené deti túžte po čistom
duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu, keď ste už okúsili, že Pán
je dobrý.“[49]
Božie Slovo je kniha, kde človek môže nájsť
Boží plán záchrany, je nezameniteľným zdrojom poznania Boha a Božím
sprievodcom pre každú oblasť v
živote. Čítanie Biblie radikálne zmenilo život nespočetnému množstvu ľudí.
3. Modlitba – Každý nasledovník Krista sa venuje pravidelnej modlitbe podobne ako
jeho Pán, keď bol na Zemi: „Rozlúčiac sa s nimi, odišiel na vrch modliť
sa.“[50] Modlitba
podľa Biblie je úprimný rozhovor medzi Bohom a človekom, bez ktorého nie
je možné duchovne rásť a hlbšie poznať Boha. Sme povzbudzovaní
k neustálej modlitbe, ďakovaniu, chválam, prosbám.[51]
4. Spoločenstvo – Písmo nás volá k tomu, aby
sme sa pripojili ku skutočne veriacim ľuďom v našom okolí, kde sa
hlása pravé Evanjelium a spoločne oslavuje Živý Boh – stručne povedané,
k lokálnemu Kresťanskému zboru.[52]
Záver
Ak
ste sa v čítaní dostali až sem, gratulujem! V tejto brožúrke ste sa
dozvedeli o dôkazoch toho, že Pán Ježiš Kristus skutočne zomrel, bol
pochovaný, no na tretí deň Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, a tak Jeho
učenie každý človek musí zobrať veľmi seriózne. Prišiel nám zvestovať pravdu
o tom, že človek je hriešny, za čo si zasluhuje spravodlivý trest, no Boh
sa z lásky k nám stal človekom, žil dokonalý život a zomrel pod
trestom, ktorý sme si my zaslúžili. Preto nám Boh môže odpustiť a prijať
nás do Svojho kráľovstva, kde s Ním budeme žiť večne v nekonečnej
radosti. Z celého
srdca Vám prajem, aby ste zodpovedne prehodnotili svoj vzťah ku Ježišovi
Kristovi, a aby ste v Ňom osobne našli Pána svojho života
a Záchrancu.
Kontakty
Ak máte túžbu spoznať sa s Kresťanmi, ktorí poznajú a žijú
Bibliu, srdečne Vás pozývame na naše pravidelné bohoslužby v kostole
Bratskej Jednoty Baptistov v Klenovci, SNP 121, v nedeľu o 10:00, kde sa stretávame pri čítaní a výklade
Biblie – Božieho Slova, Večeri Pánovej, oslavných piesňach a modlitbách.
Tiež Vás pozývame na biblické štúdium vo štvrtky o 18:00, na tej istej adrese, kde sa venujeme
dôkladnému štúdiu biblických textov s aplikáciou pre každodenný život.
Môžete využiť možnosť navštíviť aj maďarské bohoslužby (s prekladom) na Železničnej ulici 17
v Rimavskej Sobote, každú druhú sobotu o 14:00. Pre viac informácií
kontaktujte misijného pracovníka na tel. č: 0948 010 331.
Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o nasledovaní vzkrieseného Pána
Ježiša Krista, alebo by ste potrebovali Bibliu a ďalšiu literatúru, budeme
radi, ak nás kontaktujete na email: 777stefan.danko@gmail.com, alebo
na tel. č. 0948 010 331; 047 548 42 82.
Môžete si o nás prečítať na internete: www.bjbklenovec.sk; alebo si pozrieť kresťanské videá
s titulkami a prekladom na: www.youtube.com/777STEFANDANKO.
Bankové spojenie v prípade dobrovoľných darov na misiu: 0068933165/0900 – Slovenská sporiteľňa.
[1] 1. Korintským 5:17
[2] Ján 2:19
[3] Lukáš 18:31-33
[4] Žalm 22:17
[5] Izaiáš 53:10-12
[6] 1. Korintským 15:3-8
[7] Skutky 9:1-22
[8] Zjavenie 21:27
[9] Rimanom 2:6
[10] Skutky 17:31
[11] Jeremiáš 17:9
[12] Rimanom 3:10
[13] Rimanom 3:23
[14] Genezis 3:1-13
[15] Matúš 13:49-50
[16] Zjavenie 14:10
[17] Matúš 22:13
[18] Zjavenie 20:10
[19] Ján 3:36
[20] Zjavenie 21:8
[21] Hebrejom 9:27
[22] 1. Timotejovi 2:4
[23] Matúš 7:23
[24] Ján 3:19-20
[25] Ján 3:3
[26] Ján 3:16
[27] Ján 3:17
[28] Ján 15:13
[29] Rimanom 5:7-8
[30] Rimanom 8:1
[31] Ján 3:18
[32] Matúš 19:29
[33] Zjavenie 21:7
[34] Ján 8:36
[35] Kolosenským 1:13
[36] Zjavenie 21:1-5
[37] Marek 1:15
[38] Efezským 2:8-9
[39] Skutky 4:12
[40] Ján 14:6
[41] Matúš 7:7
[42] Hebrejom 3:7
[43] 2 Korintským 6:2
[44] 1 Jána 5:13
[45] Marek 2:17
[46] 1 Jána 1:8-9
[47] Ján 6:37
[48] Marek 16:16
[49] 1 Petra 2:2
[50] Marek 6:46
[51] 1. Timotejovi 2:1
[52] Skutky 2:43-47
Komentáre
Zverejnenie komentára