Biblické motívy pre evanjelizáciu a misiu

Dnešnú kázeň som nazval takto: „Biblické dôvody pre evanjelizáciu a misiu“. Neviem, či ste sa už niekedy zamýšľali nad tým aký to má celé význam – evanjelizovať, či ísť na misiu. Aký to má naozaj význam? Môžem sa mýliť, ale mám dojem, že nesprávne motívy pre duchovnú službu už mali za následok vyhorenie nie malého počtu služobníkov. Myslím si, že každý Boží služobník by si mal na túto otázku nájsť odpoveď ešte pred tým, než sa s plným nasadením pustí do služby. V tejto kázni sa nechcem príliš venovať nesprávnym motívom, kvôli nedostatku času, ale naopak – biblickým motívom prečo niesť Evanjelium. Netvrdím, že to budú všetky motívy, ale chcem sa s vami zdieľať s tým, ako tomu ja rozumiem po štúdiu Písma. Obávam sa, že väčšina Kresťanov na túto otázku: „Aký to má naozaj význam“, pravdepodobne odpovie niečo ako: „Mali by sme evanjelizovať, aby ľudia mohli byť spasení. Teda ľudská spása je to, prečo to robíme.“ A to je aj pravda, ale chcem vám povedať, že pokiaľ by sme celé ohlasovanie Evanjelia zúžili len na akýsi humanistický – humanocentrický princíp, som presvedčený, že sme neporozumeli evanjelizácii a misii správne. Keď som sa obrátil, mojou motiváciou k vydávaniu svedectva o Ježišovi bolo práve toto. Nechcel som, aby ľudia okolo mňa boli zatratení. Je na tom niečo zlé? Nie aj áno. Toto je humanizmus. Humanizmus je filozofický smer, kde centrom a cieľom všetkého je priniesť čo najväčšie výhody a čo najväčšie šťastie človeku. Toto je hlavnou filozofiou a motiváciou k dobrým skutkom väčšiny morálnych ľudí v dnešnej dobe. Keď sa toto ale dostane do Kresťanstva, tak tu máme dočinenia s falošným učením, pretože ako povedal jeden kazateľ, citujem: „Aká je podstata toho celého? Tento filozofický predpoklad: že cieľom celého bytia je šťastie človeka sa zakryl do plášťa evanjelikálnych pojmov a biblického učenia. Až to došlo k tomu, že: Boh vládne v nebi, aby bol človek šťastný, Ježiš Kristus bol vtelený, aby bol človek šťastný, všetci anjeli v nebi existujú, aby bol človek šťastný. Všetko existuje len kvôli ľudskému šťastiu a ja vám hovorím, že toto je protikresťanské! Biblické Kresťanstvo vždy hovorí, že cieľom a koncom celého bytia je Božia sláva...Nie ľudské šťastie. Ľudské šťastie je vždy ako vedľajší produkt, nie hlavný produkt Kresťanstva. A môžeme vidieť, že moderné Kresťanstvo je toho plné – „Boh je tu len a len pre Teba, dá Ti čo si len zažiadaš, aby si sa mal na tejto Zemi dobre...“

Prvý dôvod:

Apoštol Pavel píše v 1 Korintským 10:31 „Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu!“

Neexistuje nič, čo by takým intenzívnym spôsobom zjavovalo Božiu slávu ako kríž nášho Pána Ježiša Krista. Božia sláva je niečo, po čom by naše srdcia mali túžiť pri každej myšlienke, každom vyslovenom slove a v každom skutku. Ako často sa pýtame samých seba otázku: „Prináša to, čo práve konám Bohu slávu?“ Možno sa pýtate: „Ok, ale čo to vlastne tá Božia sláva je?! Jednoduchá definícia toho, čo to znamená, znie takto: „Božia sláva je Božia vnútorná svätosť, ktorá sa stáva zjavnou a známou, dostáva sa na povrch a prúdi do celého stvorenstva tak, aby ju všetci ľudia mohli uvidieť a padnúť pred ňou na tvár v uctievaní.

Nie je možné verne zvestovať slovo o kríži bez toho, aby sme kázali o niektorých Božích atribútoch. Týmto sa Božia svätosť stáva zjavnou – svet Boha nepozná, ale môže sa o Ňom dozvedieť od nás. Jednoducho nemôžeme hovoriť o kríži bez toho, že by sme nepovedali, že Boh je dokonale spravodlivý, nemôžeme hovoriť o kríži bez toho, aby sme povedali, že Boh je láska, alebo že má spravodlivý hnev nad hriešnikom, alebo bez toho, že je ľútostivý a bohatý v milosti. Bez týchto veci kríž nedáva žiadny zmysel. Ako som už spomenul, Božia sláva je to, keď sa Boží svätý charakter stáva navonok zjavným a keď pravdivo hovoríme o kríži, zjavujeme svetu Božiu slávu v Jeho vlastných, vnútorných atribútoch.

Našou motiváciou k evanjelizácii by teda predovšetkým mala byť oslava Živého Boha. Toto by malo prevýšiť a presiaknuť všetky ostatné motivácie.

Druhý dôvod:

Snáď budete so mnou súhlasiť keď poviem, že nádherným dôvodom prečo evanjelizovať je Božia sláva v životoch obrátených ľudí. Mám silný dojem, že nie je nič krajšie a radostnejšie ako vidieť prichádzať nového človeku ku Kristovi a poznať na jeho živote zmenu v tom ako sa mu mení centrum života od seba samého k Bohu. Život znovuzrodeného človeka poukazuje na to, aký nekonečne cenný je Boh v jeho živote. Jeden kazateľ to opäť veľmi výstižne vyjadril týmito slovami: „Prečo by človek mal prísť ku krížu? Prečo by mal okúsiť smrť spolu s Kristom? Prečo by človek mal chcieť byť stotožnený s krížom, ísť do hrobu a znova vstať? Ja vám poviem prečo – pretože to je ten jediný spôsob, akým Boh môže byť oslávený skrze ľudskú bytosť!“                                                                                            Viesť človeka ku krížu teda prináša Bohu viac slávy, akoby mal ostať vo svojich hriechoch. Boh nakoniec bude oslávený aj pri odsúdení hriešnikov, pretože vtedy bude vyvýšená Jeho dokonalá spravodlivosť a všetko stvorenstvo na Jeho konanie nepovie nič iné ako súhlasné: Áno, Pane, všemohúci Bože, pravdivé a spravodlivé sú tvoje súdy. Zjavenie 16:7b

Ďalším, tretím biblickým dôvodom prečo evanjelizovať, je horlivá láska a poslušnosť Ježišovi Kristovi. V Jánovi 14:15 je napísané: Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania. A na inom mieste máme známy text v Matúšovi 28: 19  Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého 20  a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.

Tu krásne môžeme vidieť, že ten, kto naozaj miluje Krista, ten zachováva Jeho prikázania. Jedno špeciálne dôležité prikázanie je práve veľké poverenie z Matúša 28. Keď sa s niekým lúčime, pretože odchádza na ďalekú cestu a dlho ho nebudeme vidieť, alebo sa s niekým lúčime, pretože zomiera, vtedy je častou skutočnosťou, že povie niekoľko posledných slov, ktoré nám o tom človeku mnoho povedia, pretože ich myslí veľmi vážne a sú pre neho dôležité. Vidíme, ako sa Ježiš lúči so svojimi milovanými učeníkmi a hovorí niekoľko posledných slov, dáva im posledné a tým aj špeciálne dôležité prikázanie pred tým, ako vystúpi späť k Otcovi. Hovorí: Choďte, čiňte učeníkmi, krstite a učte. Môžeme povedať, že ten, kto Ho naozaj miluje, o Ňom nedokáže mlčať, alebo len tak sedieť na zadku. Nemôžete mlčať o niečom, čím horí vaše srdce, čím žijete každý deň, nemôžete mlčať o niekom, kto je číslo 1 vo vašom živote. Je napísané, že z plnosti srdca hovoria ústa. Môžeme sa skúmať aj dnes koľko hovoríme iným o tom, čo pre nás náš Pán urobil, koľko hovoríme o tom, čo sa skutočne stalo na kríži. Teda druhou motiváciou k evanjelizácii je láska a poslušnosť Kristovi.

Posledným, štvrtým dôvodom, alebo motiváciou pre evanjelizáciu, o ktorej by som dnes chcel hovoriť je bezpodmienečná láska k iným ľuďom. Určite mnohí z vás počuli výrok katolíckeho svätého Františka z Assissi: „Káž Evanjelium a keď to bude nevyhnutné, použi aj slová“. Toto je ale v jasnej kontradikcii s tým, čo učí Písmo. Písmo hovorí v liste Rímskym 10:13 toto:  

Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený. 14  Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? 15  A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci! 16  Ale nie všetci uposlúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril nášmu kázaniu? 17  Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo.

Toto slovo neplatí len pre tých, čo sú povolaní vyslovene ako evanjelisti či kazatelia, toto slovo platí pre každého človeka, ktorý je učeníkom Ježiša Krista. Nestačí len žiť podľa Božieho slova, musíme si otvoriť ústa a hlásať ho také aké je – teda v pravde všetkým ľuďom. Táto myšlienka „tichých služobníkov“ vo svetle Božieho slova vôbec neobstojí. Veď ako sa niekto môže dozvedieť o Kristovom diele len tak z našich životov?! Naše životy by mali svedčiť o tom, že to, čo hovoríme aj naozaj žijeme, v opačnom prípade naše „dobré správy Evanjelia“ budú ľuďom pripadať rovnako polopravdivo ako naše životy. Dôležité sú teda oba aspekty. Život aj kázanie. Čo tým chcem vlastne povedať? Že naša láska k ľuďom sa musí prejaviť oboma spôsobmi. Že kázanie bez života nie je láska a taktiež život bez kázania nie je láska. Tak ako viera bez skutkov je mŕtva, aj skutky bez viery. Naša láska k ľuďom je veľmi dobre merateľná tým, či a koľko im svedčíme o Kristovi. Bolo by správne a láskavé nepovedať o jedinej možnej záchrane človeku, ktorý istotne naveky zahynie ak neprijme Božie riešenie hriechu? Určite nie. Bol by to prejav toho najväčšieho ignorantstva a nepriateľstva.

Chcel by som vás všetkých povzbudiť, aby sme nemali zatvorené ústa, keď máme hovoriť. Sme ľudia, o ktorých platí toto slovo: Miesto Krista sme teda poslovia, akoby Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! 2 Kor. 5:20

Osobne som presvedčený, že je tak veľmi dôležité slúžiť Bohu misijne a evanjelizačne s naozaj biblickými motívmi. Ak budeme skúmať svoje srdcia už teraz, môžeme sa vyvarovať mnohého sklamania, vyhorenia a znechutenia. Buďme teo-centrický vo všetkom, čo robíme, nie humanocentrickí. Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa našej viery a On nám dá dosť sily verne vytrvať až do konca.

Hebr. 12:2

Na záver to, čo bolo povedané zhrniem do štyroch bodov:

Motiváciou k evanjelizácii a misii je:

a) Božia sláva v hlásaní Evanjelia

b) Božia sláva v zmenených životoch ľudí

c) Poslušnosť a láska ku Kristovi

d) Láska k blížnemu

Amen!