Nevesta, očakávaš ešte svojho ženícha?

1  Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi.

2  Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných.

3  Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej;

4  tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách.

5  Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali.

6  O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti!

7  Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy.

8  Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú!

9  Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si.

10  Keď však odišli kupovať, prišiel ženích; pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili.

11  Neskoršie prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, pane, otvor nám!

12  Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás!

13  Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, kedy príde Syn človeka.

"Súdny deň bude 21. mája 2011, Biblia to garantuje!" hlása veľkým nápis na dodávke, ktorá v posledných dňoch brázdi kalifornské cesty. Podľa 89-ročného Campinga príde Ježiš v sobotu večer späť na Zem a pravých veriacich povznesie na nebesia.“ A ďalej: „Údajný koniec sveta – Rusi chcú prežiť, panika začala.

Šialenstvo okolo údajného konca sveta pokračuje. To, čo sa deje v Rusku, to je čistá hystéria. Ľudia robia všetko preto, aby prežili v zdraví 21. december tohto roku, keď rôzni vizionári avizujú apokalypsu! O deň neskôr - sa zase v médiách dočítame: „Koniec sveta sa nekonal, gratulujeme, prežili ste!“

Mohli by sme ešte hovoriť o odstúpení pápeža, videní Malachiáša z 12. storočia, predpovediach Nostradama, či o páde meteoritu nad Čeľjabinskom ako o možných znameniach konca, ale tomu sa dnes nechcem venovať. Tí, čo pozorne študujú Bibliu vedia, že o tom dni a hodine nemá potuchy žiadny človek, jedine Boh. Všetky tieto udalosti ale majú čosi spoločné. Ľudia sa nejakým spôsobom snažia vyzistiť kedy tento svet skončí a akým spôsobom. Zdá sa, že i neveriaci ľudia akosi podvedome vnímajú, že tento svet nie je miestom, ktoré tu bude naveky. A toho sa desia. No ako Kresťania to nemusíme len podvedome vnímať, my to môžeme vedieť, že tento svet skončí a vieme aj to, KTO to všetko skončí.

Dnešnú kázeň som nazval nasledovne: Nevesta, čakáš ešte na svojho ženícha?

Možno niektorí z vás budete so mnou súhlasiť ak poviem, že novoobrátení Kresťania často majú viac svetla v Božích veciach ako mnohí tí, čo sú veriaci už dlhý čas. Má niekto takúto skúsenosť? Neviem prečo to tak je, Pán vie, no pamätám si, že po obrátení som žil v stave, že môj Pán príde skoro, ale po určitom čase tento pocit akoby niekam odplával! Myslím si, že som nebol ojedinelý prípad... A to je vlastne jeden z dôvodov, prečo o tomto dnes kážem.

Mám pocit, akoby Pánova Cirkev, a ja tiež, zabudla na to, že jej ženích na milión percent znovu príde a že ten príchod môže byť aj skôr ako si myslíme a čakáme. Pán môže prísť v ktorýkoľvek moment nášho života. Myslím si, že takýto stav tu máme preto, lebo nielen že sa o tom v našich zboroch nekáže, ale mám silný pocit, že také vnímanie blízkeho Pánovho príchodu sa akoby vytratilo aj z našich rozhovorov, našich domovov a aj vďaka náboženskej slobode sme sa tu na Zemi zabývali viac ako je dobré. List Židom jasne hovorí, že sme pútnikmi, ktorí hľadajú nebeskú vlasť.

Nedá mi nespomenúť jednu zaujímavú vec v súvislosti s touto dnešnou témou. Za celý čas čo som Kresťanom som počul v Slovenčine spolu len tri kázne o Pánovom príchode. Z toho dve za posledné dva týždne. Ešte pred necelým mesiacom som si zaumienil, že budem kázať na túto tému a pred dvomi týždňami sme mohli počuť kázeň o znameniach konca od brata Henžela. Toto ma naozaj prekvapilo, aj potešilo a asi to nebola náhoda. Potom sme mohli niečo podobné počuť na konferencii. Napriek tomu mám ale stále pocit, akoby sa Cirkev dostávala do stavu, kedy by hovoriť o týchto veciach bolo skôr zriedkavosťou v porovnaní s tým ako tomu bolo dávnejšie. Modlím sa, aby nám Pán cez Svoje Slovo ukázal prečo je tomu tak, a aby nám tiež ukázal aký máme zaujať postoj k Jeho príchodu.

Svet je plný ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že Ježiš sa už nevráti na Zem. Jedni tvrdia, že Ježiš zomrel a Jeho telo ukradli, iní hovoria, že: Veď predsa keď svet funguje rovnakým spôsobom tisíce, či milióny rokov bez nejakej dramatickej zmeny, prečo by sme mali očakávať, že sa to tu náhle skončí. Písmo hovorí, že sa tu nájdu aj posmievači, ktorí budú vyhlasovať: „Kde je ten váš Ježiš?“ Nesľúbil náhodou, že sa čoskoro vráti? Hmm, 2000 rokov nechodí, bol to podvodník, klamár! (2Petra 3:3). Je tu však ešte jedna skupina ľudí. A tá verí v inšpiráciu Písma, verí v Ježišovo Božstvo, prijala celým srdcom Jeho evanjelium a snaží sa Ho nasledovať, teda skutoční Kresťania... Ja sa dnes budem snažiť presvedčiť práve túto skupinu ľudí o tom, že JE Božou vôľou, aby sme žili s víziou blízkeho príchodu Ježiša... Pretože ak budeme každodenne žiť s víziou blízkeho príchodu Pána – bratia a sestry... Toto sa stane motiváciou k svätosti, toto bude motiváciou k triezvemu zmýšľaniu a konaniu, toto sa stane motiváciou k evanjelizácii, toto nás bude viesť k tomu, aby sme vykupovali čas – ktorý je tak vzácny! Posledné dni si stále viac a viac uvedomujem, že čas je jedna z najcennejších pozemských vecí, ktorá nám bola daná a pokiaľ nevnímame to, že Ježiš je predo dvermi, veľmi ľahko tento čas vyplníme tým, čo za to nestojí. Keď budeme hľadieť na Ježiša a žiť s vedomím, že môže kedykoľvek prísť, naše hodnoty sa utriedia v súlade s Božou vôľou.

Poďme spoločne do Písma a všimnime si, čo nám Pán hovorí v tomto podobenstve. Máme tu hneď na začiatku slovo „vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám“. Okamžite sa musíme opýtať: Kedy? V kontexte môžeme vidieť že Pán Ježiš v predchádzajúcej kapitole hovorí znameniach konca sveta, o tom, ako a kedy dá Boh za dejinami veľkú bodku. V prvom verši teda čítame, že všetkých desať panien sa vybralo v ústrety ženíchovi. Idú sa stretnúť, sú na svojom putovaní za Ním bližšie nešpecifikovaný čas. Všimnime si, že všetky panny si vezmú do ruky lampy.

Na ich putovaní môžu ľudia vidieť ako niektoré z nich hrdo kráčajú a je možné, že tie lampy majú nádherne vyleštené. Ježiš hovorí, že 5 z nich je bláznivých a 5 múdrych. Keď ich ľudia vidia, na prvý pohľad sa zdá, že medzi nimi nie je žiaden rozdiel. Títo ľudia však nedokážu vidieť, že len 5 z nich má olej vo svojich lampách. V tomto spočíva buď ich múdrosť, alebo bláznovstvo – či majú olej. Olej je v Biblii často symbolom pre Ducha Svätého. To je dôvod, prečo si osobne myslím, že tento text hovorí o skutočných a falošných veriacich. Ak nemáš Ducha svätého, nie si Kresťan, bez ohľadu na to, ako nádherne si zvonku vyleštený. Keď ale príde Kristus, bude už príliš neskoro „kupovať“ tento olej. Možno že si nesieš svoju lampu, ale je úplne prázdna. Preto ak na tomto mieste niekto nepozná Pána Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa a Pána, kupujte hneď a zadarmo. Cena... už bola zaplatená. Ježiš zaplatil svojou vlastnou krvou.

Je zaujímavé, čo k tomu Pán dodáva v piatom verši: Keď ženích dlho neprichádzal, zdriemli všetky a zaspali. Všetky – panny – zaspali...Všetky...Od zdriemnutia je len malý krôčik k tomu, aby sa človek dostal do tvrdého spánku tak isto ako od príležitostnému povoleniu hriechu k otroctvu. Panny majú pocit, že už prešla príliš dlhá doba odkedy sa rozhodli ísť za Ním. To znamená, že my ako Cirkev začíname byť malátni a zaspávať, keď si myslíme, že náš Pán už akosi dlho nechodí od vtedy ako sme v Neho uverili. Toto ma naozaj usvedčilo, lebo som si uvedomil, že to je úplná pravda v mojom živote.

Keď sa tak nad tým zamyslíme, zistíme, že na tomto podobenstve sú dve tragické skutočnosti. Jedna je tá, že len polovica z nich mala olej v lampách a druhá: že všetky panny zaspali... Znamená to to, že v momente Pánovho príchodu budú všetci, alebo prinajmenšom väčšina Kresťanov duchovne spať? Z tohto textu sa zdá že áno.

Myslím si, že za týmto postojom srdca – že Pán asi nepríde tak skoro, alebo počas nášho života, je z veľkej časti skutočnosť, že žijeme tak pohodlným životom, že nás takmer nemá čo hnať ako Cirkev dopredu. Niečo úplne iné to bolo za komunizmu a ešte inakšie za čias inkvizície, či vlády rímskych cisárov kedy Boží ľud nedokázal driemať a spať ako panny. Keď horí oheň prenasledovania, Cirkev sa dáva do pohybu. Dúfam, že ma za to neukameňujú, ale niekedy sa neviem rozhodnúť či je prenasledovanie Cirkvi požehnaním, alebo prekliatím. Podzemné čínske cirkvi svedčia o tom prvom... Zdá sa mi, že dlhodobý stav na obidvoch stranách nie je veriacim prospešný.

Stačí sa pozrieť všade okolo seba. Rôzna technika nám výrazne uľahčuje život,  máme informačné technológie. Medicína je na najlepšej úrovni od vtedy čo vznikol svet - keď ma niečo bolí, dám si liek... Máme náboženskú slobodu...A mnohé z týchto vecí nie sú nevyhnutne zlé. Ale pozrime sa aký to má dopad na život Cirkvi. Vedie nás to do stavu bezstarostnosti, uspáva nás to... Možno žijeme v ešte ťažších časoch (svojím spôsobom) ako žili apoštoli. Ako to zmeniť? Potrebujeme volať na Pána a verím tomu, že nám dá odpovede.

V 6. verši čítame, že: Krik sa rozľahol o polnoci. Toto sa deje v časť dňa, kedy by to každý človek najmenej čakal. Verím tomu, že On sa vráti vtedy, keď Ho už takmer nikto nebude čakať. Nebuďme takýmito ľuďmi prosím... Urobme pre to všetko, aby nás Pán nenašiel spať. Ježiš hovorí v Lukášovi 18:8 „Či nájde Syn človeka vieru na Zemi keď príde?“

Napriek tomu, že aj rozumné panny zaspali, vošli na svadbu, nakoľko mali olej v lampách. Ak my ako Cirkev sme nevestou Kristovou, mali by sme dbať o to akých nás nájde keď sa stretneme. Nemalo by nám to byť jedno. Keď nevesta miluje svojho ženícha a nevie sa Ho dočkať, nebude jej jedno ako bude vyzerať. Najideálnejšie by bolo bdieť a pripravene Ho čakať. Vidíme, že panny sa zobudili a nemali čas sa upraviť. Dnes by sme mohli povedať, že k ženíchovi išli ešte rozospaté, neučesané, bez make upu a s neumytými zubami.

Je len jedna vec, čo stihli urobiť a to pripraviť si lampy. Čo to znamená? Že nie je jedno čím tú svoju lampu naplníme. Ako Kresťania by sme mali byť denne plnení tým Božím olejom. Tu sa naskytuje otázka, čím plníme my svoje lampy? Duchom Svätým, alebo duchom sveta? Toto je dôležitá otázka, pretože čím viac sveta do seba vpustíme, tým menej nechávame miesta Božiemu Duchu. Aké knihy čítam, čo pozerám na internete, v televízii, ako trávim svoj voľný čas a koľko z toho trávim osamote s Bohom v modlitbe? Toto všetko má vplyv na to, do akej miery budeme naplnení Duchom Božím.

Celé toto podobenstvo končí prísnym napomenutím. Pochabé panny tiež chceli vojsť na svadbu, ale dvere pre nich boli navždy zatvorené. Beda tým, ktorí budú nájdení ako nepozvaní hostia na Baránkovu svadbu.

Chcel by som vás povzbudiť aj týmto dnešným slovom k tomu, aby sme sa na Ježišov príchod pozerali podľa vôle Božej. Naším vyznaním by malo byť: Amen, Pane Ježišu, príď skoro! Neviem sa ťa dočkať! Tí čo Ho naozaj poznajú a sú s Ním zmierení nemusia mať strach pretože Kristus sám je obeťou zmierenia s Bohom. Boží hnev je dokonale upokojený pre tých, čo Ho vierou prijali.

Taktiež vás chcem povzbudiť, že čím viac vidíme, že sa k tejto udalosti blížime, tým viac by sme mali ohlasovať Jeho Evanjelium. Každú sekundu je Jeho príchod bližšie. Keď v Zjavení hovorí, že prídem skoro, kde musíme byť my o 20 storočí neskôr? Uvažujme nad tým... Pán môže prísť v ktorýkoľvek moment nášho života presne tak ako vidíme ženícha prichádzať po svoje panny v podobenstve v strede noci.

Zakončím poslednou výzvou z 2. listu Timotejovi, 4. kapitoly

Mojou hlbokou túžbou je, aby vyznaním nás všetkých na konci života spolu s apoštolom Pavlom boli slová:

7  Bojoval som dobrý boj, beh som dokonal, vieru som zachoval.

8  Za týmto už mi je odložená koruna spravedlivosti, ktorú mi dá Pán odplatou v ten deň, on, ten spravedlivý sudca, a nie len mne, ale aj všetkým, ktorí milujú jeho príchod.      2 Tim. 4

Amen