Návrat k prvej láske (kázeň)

1  Anjelovi cirkevného zboru efezského napíš: Toto hovorí Ten, ktorý pevne drží v pravici sedem hviezd a chodí uprostred siedmich zlatých svietnikov;                                        

2  poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých; skúšal si (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári;                    

3  si trpezlivý, znášal si mnoho pre moje meno a neustal si.   
4  Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.                                                             

5  Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!                                                             
6  Ale to jedno máš, že nenávidíš skutky mikulášencov, ktoré aj ja nenávidím.                   
7  Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu dám jesť zo stromu života, ktorý je v raji Božom.    

                                                                                                                                 Zjavenie 2:1-7

Drahí Bratia a Sestry. Túto dnešnú kázeň som nazval Návrat k Prvej Láske. Chcel by som hovoriť o veciach, ktoré sa dotýkajú každého jedného z nás a ak sa v tom, čo budem hovoriť nájdete, tak som presvedčený, že Pán s nami v týchto veciach chce konať. Niečo vyše mesiaca premýšľam o tom, na akú tému a text kázať a keď som sa asi pred mesiacom za to začal modliť, Pán mi dal na srdce toto Slovo zo Zjavenia a ten zvyšný čas ma v tom stále viac a viac upevňoval. Poviem viac vecí, z rôznych uhlov pohľadu, ale verím, že sa nám podarí zachytiť podstatu toho, čo k nám Boh chce hovoriť skrze Svoje Slovo.

Pozrime sa spoločne na prvý verš: Pán Ježiš tu hovorí, že On je ten, ktorý pevne vo svojej dlani drží sedem hviezd, čo sú všetky cirkevné zbory. Je nádherné si uvedomiť, že ich pevne drží vo svojej pravici... Čo nám tým chce Pán ukázať? Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. (Ján 10:28) Chce nám povedať, že len uňho sme skutočne v bezpečí, je našim útočiskom. Že On je Ten, ktorý je Pánom nad Cirkvou. Ďalej hovorí, že chodí pomedzi zlaté svietniky. Ježiš sa prechádzal pomedzi cirkevné zbory v prvom storočí a prechádza sa aj dnes a On vidí každý, aj ten najmenší detail toho, čím prechádzajú, alebo čo potrebujú.

Pozrime sa ďalej do 2. a 3. verša, Ježiš hovorí: 2  poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých; skúšal si (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári;  3  si trpezlivý, znášal si mnoho pre moje meno a neustal si.

Pán Ježiš tu chváli tento zbor za to, ako sa chopili kresťanských povinností. Títo Kresťania boli očividne veľmi zbožní! A môžeme vidieť, že pilne pracovali v rôznych službách. No Pán, ktorý skúma srdcia ľudí vidí aj to, že ich láska k Nemu samému vychladla...

Tak chcel by som, aby sa teraz celá naša pozornosť upriamila na 4 verš.

4  Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.

Čo nám tento text hovorí? Ježiš tu Efezským Kresťanom hovorí niečo veľmi vážne. Vyjadruje svoj smútok nad tým, keď Jeho draho vykúpený ľud stráca vrúcnosť lásky k svojmu Spasiteľovi.

My tiež môžeme konať množstvo zbožných skutkov a rozsudzovať falošných učiteľov – apoštolov tak ako Efezský zbor a mať dokonale čisté učenie, môžeme tiež byť zaangažovaní hoci aj v desiatich službách naraz a napriek tomu nemať prvú lásku... Myslím si, že naša služba sa od vášne pre Neho nedá oddeliť. Inak niečo nie je v poriadku.

Je to vec, ktorá sa žiaľ stáva realitou v životoch mnohých členov našich zborov a ešte osobnejšie, obávam sa, že sa to často stáva realitou aj v našich vlastných životoch. Niektorí môžu namietať, že my nepotrebujeme prvú lásku, ale potrebujeme vyzretú lásku. Ja by som skôr povedal, že potrebujeme stáť v prvej láske a byť v nej spevnení. Ak by nebola takáto láska potrebná, prečo by potom Ježiš vytýkal Efezskému zboru opustenie prvej lásky, ak by nechcel, aby v nej zostali?

Keď som nad týmito vecami premýšľal, moja manželka mi povedala takúto vec: „Pozri, koľko rozvodov by bolo, ak by sa manželia neprestajne navzájom milovali „prvou láskou“? No... A ja som si uvedomil, že možno ani jeden. Pavol viackrát dáva do súvisu vzťah Krista a Cirkvi so vzťahom manžela s manželkou...

Chcel by som vám preto uviesť takúto analógiu: Keď sa dvaja manželia vezmú a žijú spolu povedzme 10 rokov, ich vzťah postupne chladne a pokiaľ v centre ich manželstva nie je Boh ako nevyčerpateľný zdroj ich vzájomnej lásky, tak akákoľvek náklonnosť, ktorá tam kedysi na začiatku bola, sa vytratí. Chcem sa spolu s vami zamyslieť nad tým, prečo je tomu tak. Som presvedčený, že je to práve kvôli tomu, že sa jeden pre druhého stali rutinou... niečím bežným... nezaujímavým, možno nie tak pekným ako na začiatku, nie tak príťažlivým a hovoria: „Veď na tom mojom manželovi-manželke už nie je vôbec nič zaujímavé.“

Ale nie je tomu tak pokiaľ ide o Krista. Hĺbka nádhery Kristovej osobnosti je absolútne nekonečná! A keď toto... Boží ľud prestáva vidieť, jeho láska k Ježišovi jednoducho chladne. Ak On je nekonečne nádherný, tak to, že ja to nevidím mi poukazuje na problém, ktorý je vo mne. Čo s tým?

Verím tomu, že mnohí z nás ako sme tu sme zažili obdobie prvej lásky... U každého boli tie von-kaj-šie prejavy rôzne, ale v srdci sme mali spoločnú vec: „Ježiš je krásny!“ „Ježiš je mocný!“ „Je to môj poklad, ktorý som našiel a oplatí sa VŠETKO pre Neho opustiť!“ Plakali sme od radosti, keď sme spoznali Jeho lásku!      Kríž...

Pýtam sa: Čo sa stalo s týmto nadšením v našich srdciach?! Ak tu sedíš a prežívaš svoju prvú lásku k Ježišovi, alebo si sa k nej znovu navrátil, sláva Bohu za to! No verím, že sme tu aj takí, ktorí zlyhali... Ktorých niekdajšia vášeň sa zmenila v náboženstvo, vrúcny vzťah s Bohom sa stal neosobným a vlažným.

Pán mi už dávnejšie ukázal, že prvá láska mnohých, vrátane mňa vychladla hlavne preto, že sme zbohatli duchom... Zbohatli duchom a je možné, že rovnaký dôvod straty prvej lásky môžu mať aj niektorí z nás. V evanjeliu podľa Matúša, v 5. kapitole a 3. verši čítame: Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Toto blahoslavenstvo je prvé z deviatich a som presvedčený, že ho Ježiš nepovedal ako prvé náhodou. Ak je niekto skutočným Kresťanom, tak je to preto, že niekde úplne na začiatku Boh spôsobil v jeho srdci chudobu duchom a od tohto blahoslavenstva sa odvíjajú všetky ďalšie blahoslavenstvá. Takýto človek si uvedomil, že všetky snahy riadiť svoj život absolútne zlyhali... Že vlastným úsilím nemá na to, aby viedol skutočne radostný a naplnený život a že je tak skazený a biedny, že nemá žiadnu šancu dostať sa do neba. Toto je človek, ktorý si dobre uvedomuje, že prichádza NAHÝ pred Boha s prázdnymi rukami.

 Je to biedny, môžeme povedať „skrachovanec“, ktorý jedinú nádej na záchranu vidí v mocnom Kristovi a keď sa vrhne do Jeho náručia a spozná Jeho prijatie a lásku, jeho srdce zrazu zahorí pre Toho, kto mu daroval večný život.

Bratia a sestry, ak sme opustili našu prvú lásku k Ježišovi, je dosť možné, že sme skĺzli z tejto chudoby duchom do stavu, kedy Ježiša vedome, či podvedome nepovažujeme za Niekoho, na kom stojí a padá náš život – zbohatli sme duchom. Ako hriešni ľudia máme tendenciu akosi zabúdať na to, kým sme boli pred tým, ako nás Božia milosť zmenila. A takáto naša nezávislosť nevyhnutne vedie ku vlažnosti.

Poďme ďalej, v 5. verši čítame:

5  Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!

Nie je úžasné, že akokoľvek prísne náš Pán svoj ľud napomína a karhá, vždy zároveň prichádza s posolstvom nádeje. Ako keby im hovoril: „Existuje cesta von, aj keď si taký biedny, slabý, špinavý a vlažný. Máš šancu...“

Všimnime si, že Ježiš hovorí: Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, alebo ako hovorí ten český preklad, ktorý sme čítali: Proto si vzpomeň, odkud jsi odpadl. Spomeňme si, kde sme boli na začiatku nášho vzťahu s Bohom. Rastieme v svätosti? Ako sa zmenil náš vzťah k hriechu?

Chcel by som sa venovať tomu, čo to znamená konať prvotné skutky. Ježiš tu udáva prvotné skutky ako riešenie straty prvej lásky. Aké sú to skutky?! Chcel by som, aby sme každý sám pre seba porozmýšľali o tom, čo boli tie naše. Navrhujem vrátiť sa na miesto, kde sme tie skutky začali konať. A to je práve kríž, centrum našej spásy.

Mám pocit, že mnoho o kríži hovoríme, ale je niečo úplne iné pod krížom na tvári a kolenách meditovať a iné je premýšľať o ňom na intelektuálnej úrovni. Niektorí môžu tvrdiť: „Ja o kríži už všetko viem.“ Nie nevieš. Môžeš vedieť niečo, ale nie všetko. Ako hovorí Paul Washer: „Celú večnosť budeme spoznávať slávu kríža Kristovho.“ Snáď budete so mnou súhlasiť ak poviem, že na tom mieste bola zjavená tá najväčšia láska, aká existuje a to nás v dojatí musí viesť k opätovaniu tejto lásky. My Ho milujeme, pretože On prvý miloval nás. 1. Jánov 4:19 a čím viac poznávame Jeho lásku k nám, tým viac Ho my milujeme.

Každý vzťah, každé priateľstvo potrebuje čas. Keď sa chceme s niekým stať priateľmi, vyžaduje si to čas. Jednak potrebujeme čas na to, aby sme toho človeka hlbšie spoznali a keď ho aj spoznáme, chce to znovu čas, aby sa to priateľstvo upevnilo. Bratia a sestry, ak sa chceme vrátiť k prvej láske, potrebujeme tráviť oddelený čas osamote s Bohom a meditovať nad pravdami v Jeho Slove. Nemôžeme poznať Ježiša a tešiť sa z Neho ak s Ním netrávime kvalitný čas. Všimnime si, že On sám sa chodil modlievať za svitania k Svojmu Otcovi a tým nám zanechal dokonalý príklad, nasledujme Ho v tom. (Lukáš 9:28, Marek 6:46)

Väčšina z nás študujeme teológiu a získavame informácie o Bohu, ale „mať informáciu“ neznamená to isté ako „poznať“. Osobne si myslím, že akákoľvek informácia o Ňom je pre náš duchovný život a službu zbytočná, pokiaľ ju nepremodlíme na kolenách a tvári pred Hospodinom, aby sa nám dostala hlboko do srdca. Bez prvej lásky budeme mať len vedomosti, z ktorých mi narastie veľká teologická hlava, ktorá Boha nepozná. A po tomto netúžim.

Na to, aby sme sa s Bohom stretli sa potrebujeme stíšiť. Všade okolo je ruch a špeciálne v dnešnej dobe. Odíďte do samoty a buďte s Bohom mimo ruchu tohto sveta. Zistil som, že čím viac času trávim v modlitbe osamote s Bohom, a čím viac Ho hľadám, tým Ho viac poznám a čím Ho viac poznám, tým Ho viac začínam milovať. A do toho chcem povzbudiť aj všetkých vás.

Na záver poviem 3 body kvôli zopakovaniu:

1. Ak sme stratili prvú lásku, Ježiš vie o našej situácii a volá nás späť.

2. Prvotné skutky znamená vrátiť sa k chudobe duchom a ku krížu.

3. Jeden známy kazateľ... už zomrel, ale volal sa Leonard Ravenhill zvykol hovorievať: Povedz mi, koľko času tráviš osamote s Bohom a ja ti poviem aký si duchovný...

Nech nám v tom náš Pán pomáha.

Amen.